História

Začiatkom 70-tych rokov sa pod vedením A. Sólyoma vybudovalo Laboratórium feromagnetických kovov ako spoločné pracovisko Katedry experimentálnej fyziky PF UPJŠ a Oddelenia magnetizmu ÚEF SAV. Laboratórium sa venovalo príprave a definícii štruktúry monokryštalických a polykryštalických feromagnetických kovov. Na báze tohoto laboratória a Katedry náuky o kovoch Hutníckej fakulty VŠT vzniká v r.1976 spoločný vedecko-výskumný kolektív v oblasti fyziky kovov pod externým vedením   V. Karela  z Hutníckej fakulty VŠT, ktorý bol aj školiteľom viacerých ašpirantov tohoto kolektívu. Od prípravy magneticky mäkkých (na báze Fe-Si) a magneticky tvrdých (na báze vzácnych zemín) materiálov sa postupne prechádzalo aj na štúdium vplyvu štruktúry a medzikryštálového povrchu na mechanické a fyzíkálne vlastnosti kovových materiálov. Rozsah a výsledky  dovtedajších aktivít v oblasti fyziky kovov v rámci Oddelenia magnetizmu ÚEF umožnili dňom 1.1.1980 zriadiť  v ústave samostatné Oddelenie fyziky kovov, ktoré externe viedol V. Karel. Prvé experimentálne práce oddelenia boli orientované na poznávanie vzájomných väzieb medzi štruktúrou a magnetickými vlastnosťami magneticky mäkkých i magneticky tvrdých materiálov  (P. Diko, J. Miškuf, V. Kavečanský).
Osobitná pozornosť sa venovala mikrosegregácii stopových prvkov a povrchovo aktívneho  antimónu v binárnych Fe-Si zliatinách a kremíkových oceliach pre elektrotechniku (A. Sólyom). V Fe-Ni zliatinách sa študovala segregácia Sb a ďalších  povrchovo aktívnych prvkov vo väzbe na mechanické vlastnosti (J. Miškuf, V. Hajko ml., K. Csach, P. Diko). Neskôr sa táto problematika študovala v Oddelení  fyziky magnetických javov.
Vďaka spolupráci s Fyzikálnym ústavom SAV v Bratislave a  s Ústredným fyzikálnym ústavom (KFKI) v Budapešti sa začiatkom 80-tych rokov v oddelení vyvinula a zhotovila aparatúra na prípravu amorfných a mikrokryštalických metastabilných kovových pások metódou rýchleho ochladenia taveniny (V. Hajko ml.). To vytvorilo možnosť začať so širšie koncipovaným výskumom kovových skiel – amorfných kovových materiálov, ktoré v porovnaní s klasickými kryštalickými materiálmi podobného chemického zloženia vykazujú viaceré osobitné vlastnosti. Ťažisko záujmu oddelenia spočívalo v štúdiu  relaxačných procesov krehnutia a kryštalizácie, t.j. v stanovení podmienok stability týchto materiálov (P. Diko, V. Ocelík).  Krátko po objave vysokoteplotnej supravodivosti (r.1986) sa časť oddelenia intenzívne venovala príprave, štúdiu štruktúry a prechodu do supravodivého stavu vysokoteplotných keramických supravodičov YBaCuO (P. Diko, K. Csach, V. Kavečanský, J. Miškuf) a tenkých oxidických vrstiev na rýchlochladených Cu-YBaCuO páskach (V. Hajko, ml.).

V súčasnosti je nosným výskumným smerom oddelenia štúdium mechanických vlastností, plastickej a neelastickej deformácie,  procesov porušovania a stability amorfných kovových materiálov pripravených rýchlym ochladením.