Úspešne ukončený ESA projekt QUID-REGIS prináša nové poznatky o dynamike rozhrania medzi kozmickým priestorom a Zemou

Vedci z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v.v.i., v spolupráci s German Aerospace Center (DLR) a Ústavom fyziky atmosféry Akademie věd České republiky úspešne ukončili dvojročný projekt QUID-REGIS (QUiet Ionospheric Disturbances REsearch based on Ground-based mesospheric and Ionospheric data with Swarm data). Projekt bol financovaný Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a jeho výsledky prinášajú nový pohľad na dynamiku rozhrania medzi kozmickým priestorom a zemskou atmosférou.

 

„Cieľom projektu bolo zlepšiť porozumenie vplyvu atmosférickej dynamiky na ionosféru, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri fungovaní satelitnej navigácie a rádiovej komunikácie. V projekte sa kombinovali dáta zo satelitov misie Swarm a z rozsiahlych databáz pozemných meraní, čo umožnilo detailnú analýzu doposiaľ málo preskúmaných procesov,“ uviedol Šimon Mackovjak z Oddelenia kozmickej fyziky, ÚEF SAV v. v. i., ktorý viedol slovenskú účasť v projekte.

 

Jedným z výsledkov výskumu je aj nový vedecký článok publikovaný v časopise Earth and Space Science, ktorý predstavuje unikátny dataset tzv. pokojných období kozmického počasia pre roky 2000 až 2023. Tento dataset bol vytvorený s cieľom zjednodušiť analýzu ionosféry, ktorá je aj počas minimálneho vplyvu kozmického počasia značne variabilná práve v dôsledku procesov na Zemi. Analýza ukázala, že aj počas najdlhšieho identifikovaného pokojného obdobia, medzi 18. a 26. augustom 2019, bola ionosféra dynamická.

 

„Práve počas “najpokojnejších” období kozmického počasia môžeme skúmať variabilitu rozhrania medzi kozmickým priestorom a atmosférou spôsobenú Zemou samotnou. To nám pomáha pochopiť, ako procesy na Zemi môžu ovplyvniť dokonca aj satelity na nízkej obežnej dráhe,“ uviedol kozmický fyzik.

 

Výsledky projektu prezentované v ďalšom vedeckom článku ukázali, že intenzívne udalosti na Zemi, ako bolo zemetrasenie na Kamchatke v roku 2025, sa šíria do najvrchnejších vrstiev atmosféry a dokážu ovplyvňovať plazmu ionosféry nad lokalitou vzdialenou aj viac ako 8000 km. Toto pozorovanie bolo možné vďaka meraniam nad východným Slovenskom a Českom pomocou unikátneho zariadenia, ktoré dokáže zaznamenať doplerovský posun vo výškach až 340 km.

 

Projekt QUID-REGIS priniesol okrem vedeckých výsledkov aj posilnenú medzinárodnú spoluprácu medzi jednotlivými inštitúciami a teda aj posilnenú pozíciu ÚEF SAV v Košiciach na mape kozmického výskumu v Európe.

 

Pre lepšie znázornenie študovanej témy bola vytvorená videoanimácia.