Dnešný Ústav materiálového výskumu SAV vznikol ako Laboratórium strojníckej a hutníckej technológie SAV pri Technickej univerzite v Košiciach, ktoré bolo založené roku 1955. V roku 1970 sa stal samostatným ústavom Slovenskej akadémie vied ako Ústav experimentálnej metalurgie. Pôvodne sa na ústave riešili úlohy výskumu a vývoja v oblasti práškovej metalurgie a valcovaných nízkolegovaných ocelí. Postupne sa začal orientovať na výskum a vývoj moderných progresívnych materiálov. Odrazom tohto vývoja bola aj zmena názvu ústavu v roku 1992 na Ústav materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied (ÚMV SAV). V roku 2015 ústav, ako jeden z hlavných partnerov konzorcia pre vybudovanie vedeckého centra PROMATECH, získal ďalšie priestory a moderné vedecko-výskumné vybavenie v novej budove Pavilónu materiálových vied.
Hlavné výskumné aktivity ústavu zahŕňajú oblasti ako sú moderné ocele, pokročilé metódy a materiály práškovej metalurgie, moderné konštrukčné a funkčné keramiky, nanoštruktúrne materiály, hybridné kovo-keramické a kovo-polymérne materiály, ako aj moderné biomateriály.
V súčasnosti je ÚMV SAV jedným z vedúcich vedeckých ústavov na Slovensku s dobrou medzinárodnou spoluprácou. Je zapojený do množstva národných a medzinárodných projektov, aj vďaka ktorým je veľmi dobre prístrojovo vybavený.
ÚMV SAV je významnou inštitúciou vedeckej výchovy, kde tesne spolupracuje s celým radom slovenských univerzít (TUKE, UPJŠ, STU, atď.) na všetkých úrovniach, od spoločnej výučby predmetov cez vedenie bakalárskych a diplomových prác až k doktorandskému štúdiu.
ÚMV SAV má veľmi aktívnu a plodnú spoluprácu s vedeckými, akademickými aj priemyselnými partnermi doma i v zahraničí, a je pevne etablovaný vo svetovej komunite materiálových vied ako renomovaná a prestížna inštitúcia.
Na poli získavania, spracúvania a šírenia informácií z oblasti vedy a techniky a poznatkov z vlastného výskumu a vývoja organizácie, ústav vydáva časopis POWDER METALLURGY PROGRESS: Journal of Science and Technology of Particle Materials (ISSN 1339-4533), ktorý je od r. 2018 indexovaný aj v databáze SCOPUS.