V r\u00e1mci populariza\u010dnej s\u00e9rie predn\u00e1\u0161ok\u00a0Vivat Scientia! Nech \u017eije veda!<\/i>\u00a0vyst\u00fapil 24. j\u00fana 2024 v\u00a0Radnici Mestsk\u00e9ho m\u00fazea v Lu\u010denci fyzik Jozef Ka\u010dmar\u010d\u00edk z \u00dastavu experiment\u00e1lnej fyziky SAV, v. v. i. (\u00daEF SAV). Predn\u00e1\u0161ka s n\u00e1zvom\u00a0Supravodivos\u0165: Ke\u010f chlad rob\u00ed z\u00e1zraky<\/i>\u00a0pril\u00e1kala vekovo rozmanit\u00e9 publikum, ktor\u00e9 nadchlo nielen p\u00fatav\u00e9 rozpr\u00e1vanie, ale aj mno\u017estvo praktick\u00fdch uk\u00e1\u017eok a\u00a0experimentov.<\/b><\/p>\n
Experiment\u00e1lny fyzik Jozef Ka\u010dmar\u010d\u00edk predn\u00e1\u0161ku za\u010dal nieko\u013ek\u00fdmi pr\u00edkladmi extr\u00e9mnych tepl\u00f4t na Zemi aj vo vesm\u00edre. Ako zauj\u00edmavos\u0165 vysvetlil, \u017ee aj na Slovensku m\u00e1me jedno z najchladnej\u0161\u00edch miest v zn\u00e1mom vesm\u00edre. Je n\u00edm laborat\u00f3rium Centra fyziky n\u00edzkych tepl\u00f4t (\u00daEF SAV) v\u00a0Ko\u0161iciach, ktor\u00e9 patr\u00ed medzi pribli\u017ene desiatku v\u00fdskumn\u00fdch pracov\u00edsk na svete, kde vedci dok\u00e1\u017eu dosiahnu\u0165 teploty len 50 mikrokelvinov nad absol\u00fatnou nulou.<\/p>\n
D\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou tak\u00fdchto laborat\u00f3ri\u00ed je kvapaln\u00e9 h\u00e9lium.\u00a0\u201eFyzici sa v minulosti sna\u017eili plyny skvapalni\u0165. Celkom sa im to darilo, no po dlh\u00e9 obdobie nevedeli skvapalni\u0165 h\u00e9lium. Nazvali ho ve\u010dn\u00fdm plynom. Podarilo sa to a\u017e v\u00a0roku 1908 holandsk\u00e9mu experiment\u00e1lnemu fyzikovi Kamerlinghovi Onnesovi,\u201c<\/i>\u00a0pribl\u00ed\u017eil za\u010diatky spojen\u00e9 s\u00a0v\u00fdskumom v\u00a0oblasti fyziky n\u00edzkych tepl\u00f4t J. Ka\u010dmar\u010d\u00edk a zd\u00f4raznil, \u017ee to v\u00a0tom obdob\u00ed prinieslo \u010fal\u0161\u00ed probl\u00e9m a\u00a0to ot\u00e1zku, ako tento kvapaln\u00fd stav udr\u017ea\u0165. \u201eUvedomme si, \u017ee kvapaln\u00e9 h\u00e9lium vrie pri -269 stup\u0148och Celzia. Toto na\u0161e prostredie okolo n\u00e1s je pre\u0148 ve\u013emi hor\u00face a\u00a0preto sa r\u00fdchlo vyparuje,\u201c\u00a0<\/i>dodal vedec a\u00a0pribl\u00ed\u017eil v\u00fdvoj \u0161peci\u00e1lnej \u201etermosky\u201c na skladovanie skvapalnen\u00e9ho h\u00e9lia \u2013 tzv. Dewarovej n\u00e1doby, v\u00a0ktorej do Lu\u010denca priniesol tekut\u00fd dus\u00edk na uk\u00e1\u017eku r\u00f4znych experimentov.<\/p>\n
Publikum najviac o\u010darila magnetick\u00e1 levit\u00e1cia, ktorou J. Ka\u010dmar\u010d\u00edk demon\u0161troval fenom\u00e9n supravodivosti. \u00a0\u201eKe\u010f ochladzujeme materi\u00e1l, vibr\u00e1cie at\u00f3mov sa zni\u017euj\u00fa. V ur\u010ditom okamihu dosiahneme kritick\u00fa teplotu a materi\u00e1l sa stane supravodiv\u00fdm. Elektr\u00f3ny sa sp\u00e1ruj\u00fa do dvoj\u00edc a bez odporu prech\u00e1dzaj\u00fa materi\u00e1lom, to je podstata supravodivosti<\/i>,\u201c vysvetlil fyzika a dodal, \u017ee tento kvantov\u00fd jav umo\u017e\u0148uje levit\u00e1ciu objektov v magnetickom poli.\u00a0\u201eKe\u010f to \u013eudia prv\u00fdkr\u00e1t vidia, maj\u00fa pocit, \u017ee poru\u0161ujeme fyzik\u00e1lne z\u00e1kony, ale v skuto\u010dnosti pr\u00e1ve tie n\u00e1m to umo\u017e\u0148uj\u00fa,\u201c<\/i>\u00a0vysvetlil s\u00a0\u00fasmevom.<\/p>\n
Vedec sa dotkol aj praktick\u00fdch aplik\u00e1ci\u00ed supravodivosti \u2013 od vysokor\u00fdchlostn\u00fdch vlakov cez medic\u00ednske zariadenia a\u017e po energetick\u00e9 prenosy s minim\u00e1lnymi stratami.\u00a0\u201eSupravodi\u010de m\u00f4\u017eu jedn\u00e9ho d\u0148a umo\u017eni\u0165 prenos obrovsk\u00e9ho mno\u017estva elektrickej energie bez odporu, a teda s takmer nulov\u00fdmi stratami<\/i>,\u201c zd\u00f4raznil.<\/p>\n
Publikum ocenilo nielen odborn\u00fd obsah, ale aj entuziazmus, humor predn\u00e1\u0161aj\u00faceho a interakt\u00edvne pokusy, ktor\u00e9 z predn\u00e1\u0161ky urobili nezabudnute\u013en\u00fd z\u00e1\u017eitok.<\/p>\n