\u010clenovia vedeckej ko\u0161ickej skupiny ATLAS z \u00dastavu experiment\u00e1lnej fyziky SAV, v. v. i., sa v roku 2023 v\u00fdrazne podie\u013eali na v\u00fdskume efektu kvantov\u00e9ho previazania p\u00e1ru top kvarkov v prot\u00f3novo-prot\u00f3nov\u00fdch zr\u00e1\u017ekach experimentu ATLAS, LHC CERN*, postupne zaznamenan\u00fdch medzi rokmi 2015 a\u017e 2018 pri energii 13 TeV. Ide o prv\u00e9 pozorovanie kvantov\u00e9ho prepojenia medzi dvojicou top a antitop kvarku pri ultrarelativistick\u00fdch energi\u00e1ch.<\/b><\/p>\n
Na \u0161t\u00fadium dan\u00e9ho javu bol vybran\u00fd kan\u00e1l rozpadu, obsahuj\u00faci dva nabit\u00e9 lept\u00f3ny, element\u00e1rne \u010dastice, ktor\u00e9 nemaj\u00fa schopnos\u0165 silnej interakcie.<\/p>\n
Toto meranie pon\u00faka nov\u00e9 mo\u017enosti vyu\u017eitia ur\u00fdch\u013eova\u010da LHC na \u0161tudovanie kvantov\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed a \u010fal\u0161\u00edch probl\u00e9mov kvantovej mechaniky. Jedine\u010dnos\u0165 a d\u00f4le\u017eitos\u0165 tohto merania podporuje aj skuto\u010dnos\u0165, \u017ee sa kolabor\u00e1cia ATLAS rozhodla tento objav publikova\u0165 v \u010dasopise Nature, kde kolabor\u00e1cia doteraz uverejnila iba jeden \u010dl\u00e1nok.<\/p>\n
\u0160tandardn\u00fd model element\u00e1rnych \u010dast\u00edc obsahuje \u0161es\u0165 kvarkov, ktor\u00e9 maj\u00fa schopnos\u0165 silnej (jadrovej) interakcie. V prot\u00f3novo-prot\u00f3nov\u00fdch zr\u00e1\u017ekach sa top kvarky produkuj\u00fa preva\u017ene v p\u00e1re s antitop kvarkom. Top kvark je extr\u00e9mne \u0165a\u017ek\u00fd a nestabiln\u00fd a rozpad\u00e1 sa sk\u00f4r, ako stihne vytv\u00e1ra\u0165 viazan\u00e9 stavy s ostatn\u00fdmi kvarkami.\u00a0 Vlastnosti top kvarku preto mo\u017eno \u0161tudova\u0165 iba prostredn\u00edctvom rozpadov\u00fdch produktov, ktor\u00e9 zachov\u00e1vaj\u00fa jeho vlastnosti.<\/p>\n
Dvojica \u010dast\u00edc je kvantovo previazan\u00e1, ak kvantov\u00fd stav jednej \u010dastice nie je mo\u017en\u00e9 pop\u00edsa\u0165 nez\u00e1visle od kvantov\u00e9ho stavu druhej \u010dastice. Hoci je jav kvantov\u00e9ho prepojenia zn\u00e1my a\u00a0meral sa pri mal\u00fdch nerelativistick\u00fdch energi\u00e1ch, probl\u00e9m je vysoko aktu\u00e1lny. Nobelovu cenu v roku 2022 udelili pr\u00e1ve pre tuto oblas\u0165 v\u00fdskumu. V pr\u00edpade pozorovania dan\u00e9ho efektu vedcami \u00daEF SAV znamen\u00e1 jedine\u010dn\u00fd v\u00fdsledok \u2013 prv\u00fdkr\u00e1t\u00a0 bol jav potvrden\u00fd v silnej interakcii.<\/p>\n
*ATLAS je jedn\u00fdm z dvoch detektorov na v\u0161eobecn\u00e9 \u00fa\u010dely vo Ve\u013ekom hadr\u00f3novom ur\u00fdch\u013eova\u010di , LHC. Sk\u00fama \u0161irok\u00fa \u0161k\u00e1lu fyzik\u00e1lnych javov, od Higgsovho boz\u00f3nu a\u017e po \u010fal\u0161ie rozmery a \u010dastice, ktor\u00e9 by mohli tvori\u0165 tmav\u00fa hmotu.<\/i><\/p>\n
<\/p>\n