Pol\u00e1rna \u017eiara, ozna\u010dovan\u00e1 aj ako aurora borealis (pol\u00e1rna \u017eiara na severe) alebo ako aurora australis (pol\u00e1rna \u017eiara v ju\u017en\u00fdch zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrkach) je prirodzen\u00fd jav, ktor\u00fd nast\u00e1va, ke\u010f vysokoenergetick\u00e9 \u010dastice kozmick\u00e9ho \u017eiarenia prenikaj\u00fa do vy\u0161\u0161\u00edch vrstiev atmosf\u00e9ry (termosf\u00e9ra\/exosf\u00e9ra). V z\u00e1vislosti od ich energie je jednou z ich be\u017en\u00fdch interakci\u00ed v atmosf\u00e9re excit\u00e1cia alebo ioniz\u00e1cia molekuly vzduchu. Samotn\u00e1 pol\u00e1rna \u017eiara potom vznik\u00e1 v d\u00f4sledku deexcit\u00e1cie a deioniz\u00e1cie molek\u00fal vzduchu a jej intenzita z\u00e1vis\u00ed od toku \u010dast\u00edc, ktor\u00fdm sa podarilo prekona\u0165 ochrann\u00fd \u0161t\u00edt magnetick\u00e9ho po\u013ea Zeme.<\/b><\/p>\n
Magnetick\u00e9 pole Zeme p\u00f4sob\u00ed ako \u0161t\u00edt proti kozmick\u00e9mu \u017eiareniu, ktor\u00e9 sa sklad\u00e1 takmer len z vysokoenergetick\u00fdch nabit\u00fdch \u010dast\u00edc. Jeho tieniaca schopnos\u0165 je slab\u0161ia v bl\u00edzkosti p\u00f3lov a dosahuje maxim\u00e1lne hodnoty v oblastiach rovn\u00edku. To je d\u00f4vod, pre\u010do m\u00f4\u017eeme be\u017ene pozorova\u0165 pol\u00e1rnu \u017eiaru vo ve\u013emi severn\u00fdch a ju\u017en\u00fdch oblastiach Zeme a pre\u010do je pol\u00e1rna \u017eiara zriedkav\u00e1 v oblastiach nach\u00e1dzaj\u00facich sa v stredn\u00fdch zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrkach Zeme.<\/p>\n
Napriek tomu v\u0161ak existuj\u00fa slne\u010dn\u00e9 javy, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobi\u0165 poruchy v magnetickom poli Zeme a oslabi\u0165 jeho tieniace schopnosti v oblastiach strednej zemepisnej \u0161\u00edrky a rovn\u00edka.<\/p>\n
Jednou z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch udalost\u00ed tohto typu je tzv. je ejekcia koron\u00e1lnej hmoty \u010dastej\u0161ie ozna\u010dovan\u00e1 vedcami ako Coronal Mass Ejection\u00a0 (CME). CME je v\u00fdznamn\u00fd v\u00fdron slne\u010dnej plazmy zo slne\u010dnej kor\u00f3ny. Jednoducho povedan\u00e9, ke\u010f pr\u00fad \u010dast\u00edc vyvrhnut\u00fdch zo Slnka zasiahne zemsk\u00fa magnetosf\u00e9ru, jej schopnos\u0165 tienenia Zeme proti kozmick\u00e9mu \u017eiareniu kles\u00e1 a umo\u017e\u0148uje \u010dasticiam kozmick\u00e9ho \u017eiarenia vr\u00e1tane t\u00fdch obsiahanut\u00fdch v CME vst\u00fapi\u0165 do horn\u00fdch oblast\u00ed atmosf\u00e9ry niekedy dokonca aj v oblastiach strednej zemepisnej \u0161\u00edrky.<\/p>\n
Jednou z eur\u00f3pskych kraj\u00edn, ktor\u00e9 le\u017eia v regi\u00f3noch strednej zemepisnej \u0161\u00edrky, je aj Slovensko. Pol\u00e1rna \u017eiara na slovenskej oblohe je ve\u013emi vz\u00e1cna, no vyskytuje sa. S najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou sa tak stalo aj po\u010das ve\u010dera 5. novembra 2023, ke\u010f mnoho \u013eud\u00ed na celom Slovensku v nemom \u00fa\u017ease sledovalo oblohu, preto\u017ee jej severov\u00fdchodn\u00e1 \u010das\u0165 vr\u00e1tane tej nad Lomnick\u00fdm \u0161t\u00edtom sa pr\u00e1ve zafarbila do fialovoru\u017eovej farby.<\/p>\n
Tvrdenie o pol\u00e1rnej \u017eiare podporen\u00e9 optick\u00fdmi pozorovaniami oblohy z tohto ve\u010dera by v\u0161ak bolo vhodn\u00e9 potvrdi\u0165 nejak\u00fdm \u010fal\u0161\u00edm pozorovan\u00edm, ktor\u00e9 by dok\u00e1zalo, \u017ee v kr\u00e1tkej dobe pred vznikom pol\u00e1rnej \u017eiary vznikla na Slnku udalos\u0165 CME. Existuj\u00fa teda nejak\u00e9 \u010fal\u0161ie d\u00f4kazy, ktor\u00e9 by mohli potvrdi\u0165 tento predpoklad? Na\u0161\u0165astie \u00e1no. CME mo\u017eno pozorova\u0165 mnoh\u00fdmi sp\u00f4sobmi ako napr. prostredn\u00edctvom \u0161peci\u00e1lnych na to skon\u0161truovan\u00fdch satelitov obiehaj\u00facich okolo Zeme, sol\u00e1rnych teleskopov umiestnen\u00fdch na Zemi alebo jedn\u00fdm ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fdm pr\u00edstrojom, ktor\u00fd m\u00e1me aj na Slovensku \u2013 \u0161tandardn\u00fdm neutr\u00f3nov\u00fdm monitorom.<\/p>\n
V druhej polovici 20. storo\u010dia vznikla na z\u00e1klade celosvetov\u00fdch vedeck\u00fdch podnetov odborn\u00edkov v oblasti \u010dasticovej fyziky a kozmick\u00e9ho \u017eiarenia iniciat\u00edva vytvori\u0165 celosvetov\u00fa sie\u0165 zlo\u017een\u00e1 v s\u00fa\u010dasnosti z viac ako 50 \u0161tandardn\u00fdch neutr\u00f3nov\u00fdch monitorov umiestnen\u00fdch v najr\u00f4znej\u0161\u00edch oblastiach Zeme (\u00fadaje v\u00e4\u010d\u0161iny z nich s\u00fa dostupn\u00e9\u00a0TU<\/a><\/u>). Jednou z kraj\u00edn zapojen\u00fdch prostredn\u00edctvom svojich vedcov do tejto iniciat\u00edvy bola aj \u010ceskoslovensk\u00e1 socialistick\u00e1 republika, ktor\u00e1 svoj neutr\u00f3nov\u00fd monitor umiestnila do vedeckej \u010dasti observat\u00f3ria na Lomnickom \u0161t\u00edte, kde ho dodnes prev\u00e1dzkuje \u00dastav experiment\u00e1lnej fyziky SAV, v. v. i.<\/p>\n \u0160tandardn\u00fd neutr\u00f3nov\u00fd monitor je pr\u00edstroj na meranie sekund\u00e1rnych neutr\u00f3nov, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa v zemskej atmosf\u00e9re ako v\u00fdsledok jadrov\u00fdch reakci\u00ed medzi prim\u00e1rne nabit\u00fdmi prot\u00f3nmi a molekulami vzduchu v atmosf\u00e9re. Neutr\u00f3ny v skuto\u010dnosti predstavuj\u00fa jeden z mnoh\u00fdch produktov interakci\u00ed kozmick\u00e9ho \u017eiarenia, ktor\u00fdm podlieha prim\u00e1rne kozmick\u00e9 \u017eiarenie v atmosf\u00e9re. Treba poznamena\u0165, \u017ee \u0161tandardn\u00fd neutr\u00f3nov\u00fd monitor na Lomnickom \u0161t\u00edte je typu 8NM64, funguje nepretr\u017eite od decembra 1981 a nie je to mal\u00fd a \u013eahk\u00fd pr\u00edstroj, m\u00e1 tvar kv\u00e1dra s rozmermi 4m x 2,4m x 0,5m a obsahuje pribli\u017ene 12 ton olova.<\/p>\n Ako to bolo 5. novembra 2023<\/b><\/p>\n Tok sekund\u00e1rnych neutr\u00f3nov meran\u00fd neutr\u00f3nov\u00fdm monitorom na Lomnickom \u0161t\u00edte je zn\u00e1zornen\u00fd na grafe v\u00a0obr\u00e1zkovej \u010dasti. Pozorujeme tam n\u00e1rast toku sekund\u00e1rnych neutr\u00f3nov, ktor\u00fd sa za\u010d\u00edna pribli\u017ene o\u00a010.00 hod. a dosahuje maximum na poludnie. Toto maximum je v\u00fdsledkom interakcie najenergetickej\u0161\u00edch \u010dast\u00edc z CME, ktor\u00e9 vstupovali do zemskej atmosf\u00e9ry. Pol\u00e1rna \u017eiara nebola vidite\u013en\u00e1 len preto, lebo denn\u00e9 svetlo bolo intenz\u00edvnej\u0161ie ako \u017eiara. Nesk\u00f4r ve\u010der u\u017e \u010dastice CME nemali dostato\u010dn\u00fa energiu na zv\u00fd\u0161enie sekund\u00e1rneho toku neutr\u00f3nov v atmosf\u00e9re, tak\u017ee podobn\u00fd vrchol vo ve\u010dern\u00fdch hodin\u00e1ch nepozorujeme. Vzh\u013eadom na zn\u00e1me typick\u00e9 profily \u010dasov\u00e9ho a energetick\u00e9ho spektra CME v\u0161ak m\u00f4\u017eeme kon\u0161tatova\u0165, \u017ee ve\u010dern\u00e1 pol\u00e1rna \u017eiara bola d\u00f4sledkom udalosti CME zachytenej neutr\u00f3nov\u00fdm monitorom na poludnie.<\/p>\n Na z\u00e1ver sa d\u00e1 kon\u0161tatova\u0165, \u017ee 5. novembra 2023 sme nepozorovali na slovenskej oblohe a nad Lomnick\u00fdm \u0161t\u00edtom len pol\u00e1rnu \u017eiaru, ale aj n\u00e1rast sekund\u00e1rneho toku neutr\u00f3nov v d\u00f4sledku mas\u00edvnej CME zo Slnka.<\/p>\n Na videu je CME pred 5. novembrom 2023, ako ju zachytili zariadenia SDO \/ AIA a SOHO \/ LASCO.<\/p>\n <\/p>\n Text: J\u00e1n Kuban\u010d\u00e1k a\u00a0spolupracovn\u00edci, \u00dastav experiment\u00e1lnej fyziky SAV, v. v. i.<\/b><\/p>\n Foto: \u00daEF SAV, v. v. i., Vladim\u00edr \u0160ifra a\u00a0<\/b>NMDB<\/b><\/p>\n