Vesm\u00edrny kon\u0161trukt\u00e9r J\u00e1n Bal\u00e1\u017e z \u00dastavu experiment\u00e1lnej fyziky SAV, v. v. i. sa stal riadnym \u010dlenom Medzin\u00e1rodnej astronautickej akad\u00e9mie (IAA – International Academy of Astronautics). IAA zdru\u017euje popredn\u00fdch svetov\u00fdch odborn\u00edkov v z\u00e1kladnom v\u00fdskume, kozmickom in\u017einierstve, kozmickej biomedic\u00edne a spolo\u010densk\u00fdch ved\u00e1ch. \u010clenmi IAA boli zn\u00e1mi priekopn\u00edci kozmonautiky Theodore von K\u00e1rm\u00e1n, Jurij Gagarin \u010di Neil Armstrong. V s\u00fa\u010dasnosti medzi nich patria \u010fal\u0161ie svetovo zn\u00e1me osobnosti astronautiky \u010di vesm\u00edrneho in\u017einierstva ako Buzz Aldrin alebo Elon Musk. Aj tento v\u00fdznamn\u00fd \u00faspech potvrdzuje skuto\u010dnos\u0165, \u017ee Slovensko patr\u00ed medzi svetov\u00fa \u0161pi\u010dku v oblasti kozmick\u00e9ho v\u00fdskumu.<\/b><\/p>\n
K \u00faspe\u0161nej vo\u013ebe J\u00e1na Bal\u00e1\u017ea za \u010dlena IAA napomohli jeho z\u00e1sadn\u00e9 pr\u00edspevky k sedemn\u00e1stim vedeck\u00fdm misi\u00e1m viacer\u00fdch vesm\u00edrnych agent\u00far. Medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie patr\u00ed misia\u00a0ESA Rosetta<\/i>, ktor\u00e1 uskuto\u010dnila historicky prv\u00e9 prist\u00e1tie na kom\u00e9te a misia\u00a0ESA BepiColombo<\/i>, ktor\u00e1 v s\u00fa\u010dasnosti let\u00ed k Merk\u00faru a u\u017e zaznamenala prv\u00e9 vedeck\u00e9 \u00faspechy pri bl\u00edzkych preletoch okolo Venu\u0161e aj samotn\u00e9ho Merk\u00faru. V s\u00fa\u010dasnosti na \u0161tart \u010dak\u00e1 misia\u00a0ESA JUICE<\/i>\u00a0k Jupiterov\u00fdm mesiacom Eur\u00f3pa, Ganymedes a Kallisto.<\/p>\n
\u201eZvolenie za \u010dlena IAA si ve\u013emi v\u00e1\u017eim, je to jedno z najvy\u0161\u0161\u00edch ocenen\u00ed v oblasti vesm\u00edrnej vedy a astronautiky,<\/i>“ zd\u00f4raz\u0148uje J\u00e1n Bal\u00e1\u017e.<\/p>\n
Riadnemu \u010dlenstvu v IAA predch\u00e1dza uvedenie kandid\u00e1ta medzi \u010dlenov-kore\u0161pondentov. J\u00e1n Bal\u00e1\u017e tento status z\u00edskal v roku 2019.\u00a0\u201e\u0160tandardnou nutnou podmienkou vo\u013eby s\u00fa nomin\u00e1cie od troch riadnych \u010dlenov akad\u00e9mie z troch r\u00f4znych kraj\u00edn. Ich medzin\u00e1rodn\u00e1 autorita tie\u017e zohr\u00e1va d\u00f4le\u017eit\u00fa rolu pre \u00faspech vo\u013eby,“<\/i>\u00a0vysvet\u013euje astronautick\u00fd akademik. V\u00fdznamn\u00fdmi navrhovate\u013emi J\u00e1na Bal\u00e1\u017ea boli akademici Dr. Ladislav Macho (b\u00fdval\u00fd predseda SAV) zo Slovenska, prof. Susan McKenna-Lawlor z \u00cdrska a prof. Stas Barabash zo \u0160v\u00e9dska.<\/p>\n
J\u00e1n Bal\u00e1\u017e sa stal \u010dlenom Sekcie in\u017einierskych vedn\u00fdch discipl\u00edn (Engineering sciences) a Komisie pre kozmick\u00e9 technol\u00f3gie (Space technology).\u00a0\u00a0\u201eSpolo\u010dne s kolegami z komisie sa budeme podie\u013ea\u0165 na pr\u00edprave pracovn\u00fdch materi\u00e1lov a odpor\u00fa\u010dan\u00ed v oblasti kozmick\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed,“<\/i>\u00a0dod\u00e1va vedec.<\/p>\n
Cerem\u00f3nia uvedenia nov\u00fdch astronautick\u00fdch akademikov sa uskuto\u010dnila 17. septembra 2022 na sl\u00e1vnostnom galave\u010dere pri pr\u00edle\u017eitosti Svetov\u00e9ho astronautick\u00e9ho kongresu IAC 2022 (International Astronautical Congress) v s\u00eddle IAA v Par\u00ed\u017ei.\u00a0V r\u00e1mci kongresu sa uskuto\u010dnil akademick\u00fd de\u0148, na ktorom bolo Slovensko predstaven\u00e9 svetovej astronautickej komunite ako nast\u00e1vaj\u00faci asociovan\u00fd \u010dlen Eur\u00f3pskej kozmickej agent\u00fary ESA. Predstavenie Slovenska \u00a0mno\u017estvu pozvan\u00fdch zahrani\u010dn\u00fdch host\u00ed z oblasti astronautiky zabezpe\u010dovala Slovensk\u00e1 vesm\u00edrna kancel\u00e1ria pri Ministerstve \u0161kolstva, vedy, v\u00fdskumu a \u0161portu SR v s\u00fa\u010dinnosti s agent\u00farou SARIO a ve\u013evyslanectvom SR vo Franc\u00fazsku.<\/p>\n
Medzin\u00e1rodn\u00fa astronautick\u00fa akad\u00e9miu zalo\u017eil v \u0160tokholme v roku 1960 v\u00fdznamn\u00fd astronautick\u00fd priekopn\u00edk Theodore von K\u00e1rm\u00e1n. Za svoje ciele si kladie zabezpe\u010dova\u0165 vysok\u00fd \u0161tandard a uznanie \u00faspechu svojich \u010dlenov, sk\u00fama\u0165 a vies\u0165 diskusiu o aktu\u00e1lnych probl\u00e9moch vo vesm\u00edrnom v\u00fdskume a technol\u00f3gi\u00e1ch a v spolupr\u00e1ci s n\u00e1rodn\u00fdmi vedeck\u00fdmi a in\u017einierskymi in\u0161tit\u00faciami poskytova\u0165 usmernenia pri mierovom vyu\u017eit\u00ed a v\u00fdskume vesm\u00edru. V s\u00fa\u010dasnosti m\u00e1\u00a01 200 \u010dlenov v 65 krajin\u00e1ch. Hlavn\u00fdm princ\u00edpom IAA je \u0161irok\u00fd internacionalizmus, \u00fazka spolupr\u00e1ca s n\u00e1rodn\u00fdmi akad\u00e9miami s cie\u013eom rozv\u00edja\u0165 pokrok, ktor\u00fd presahuje n\u00e1rodn\u00e9 hranice, kult\u00fary a in\u0161tit\u00facie.<\/p>\n