{"id":6065,"date":"2022-01-18T09:29:39","date_gmt":"2022-01-18T08:29:39","guid":{"rendered":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/?p=6065"},"modified":"2022-01-25T14:17:41","modified_gmt":"2022-01-25T13:17:41","slug":"webbov-teleskop-ma-dovidiet-do-zaciatku-nasho-vesmiru","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/webbov-teleskop-ma-dovidiet-do-zaciatku-nasho-vesmiru\/","title":{"rendered":"Webbov teleskop m\u00e1 dovidie\u0165 do za\u010diatku n\u00e1\u0161ho vesm\u00edru"},"content":{"rendered":"

Svetov\u00e1 veda si prip\u00edsala na konci uplynul\u00e9ho roka \u010fal\u0161\u00ed m\u00ed\u013enik, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee prinies\u0165 nov\u00e9 poznatky o\u00a0na\u0161om \u017eivote \u2013 25. decembra na rakete Ariane 5 vyletel do kozmu nov\u00fd vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead. Pomenovan\u00fd je po druhom \u0161\u00e9fovi americkej vesm\u00edrnej agent\u00fary NASA Jamesovi Webbovi. Nahrad\u00ed doteraj\u0161\u00ed Hubblov teleskop.\u00a0<\/b>Viac o tejto prevratnej udalosti t\u00fdkaj\u00facej sa vesm\u00edrneho v\u00fdskumu hovoril v rel\u00e1cii R\u00e1dia Slovensko\u00a0Kontakty<\/a><\/u>\u00a0vesm\u00edrny kon\u0161trukt\u00e9r a \u010dlen\u00a0Medzin\u00e1rodnej akad\u00e9mie astronautiky\u00a0Ing. J\u00e1n Bal\u00e1\u017e, PhD., z\u00a0\u00dastavu experiment\u00e1lnej fyziky SAV, v. v. i.<\/b><\/p>\n

Webbov teleskop je najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed a\u00a0najv\u00fdkonnej\u0161\u00ed \u010falekoh\u013ead vypusten\u00fd do vesm\u00edru. N\u00e1klady na jeho v\u00fdrobu presiahli 10 mld. dol\u00e1rov. \u0160tart teleskopu do vesm\u00edru sa pl\u00e1noval u\u017e v\u00a0roku 2007, pr\u00edstroj v\u0161ak \u00faplne dokon\u010dili a\u017e v\u00a0roku 2016. N\u00e1sledne absolvoval s\u00e9riu n\u00e1ro\u010dn\u00fdch testov. Vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead Jamesa Webba je v\u00fdsledkom spolupr\u00e1ce americkej NASA, eur\u00f3pskej aj kanadskej vesm\u00edrnej agent\u00fary.<\/p>\n

Vedci si od nov\u00e9ho \u010falekoh\u013eadu s\u013eubuj\u00fa ve\u013ea: mal by dovidie\u0165 a\u017e do ve\u013emi vzdialenej minulosti 13 mili\u00e1rd rokov a\u00a0o\u010dak\u00e1va sa, \u017ee prinesie prevratn\u00e9 vedeck\u00e9 poznatky. Pre odtienenie tepeln\u00e9ho \u017eiarenia od Zeme a\u00a0Slnka je s\u00fa\u010das\u0165ou teleskopu tienidlo\/slne\u010dn\u00e1 clona s\u00a0rozmermi tenisov\u00e9ho kurtu a\u00a0s\u00a0tvarom \u0161arkana. Aj v\u010faka tomu m\u00f4\u017ee teleskop sledova\u0165 aj vzdialen\u00e9 svetlo vo vesm\u00edrnom priestore. Teleskop je preladen\u00fd na \u017eiarenie tak, aby sme mohli pozorova\u0165 to, \u010do bolo vidite\u013en\u00e9 pred mili\u00f3nmi rokov. \u0160tudova\u0165 v\u0161ak bude aj bl\u00edzky vesm\u00edr \u2013 \u010di napr\u00edklad existuje \u017eivot na niektorej z\u00a0mno\u017estva novoobjaven\u00fdch plan\u00e9t.<\/p>\n

\u201eNov\u00fd teleskop je u\u017e na prv\u00fd poh\u013ead v\u00e4\u010d\u0161\u00ed, m\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ie zrkadlo, paradoxne m\u00e1 len polovi\u010dn\u00fa hmotnos\u0165\u00a0<\/i>(5,5 t)\u00a0<\/i>v\u00a0porovnan\u00ed so svoj\u00edm predchodcom Hubblov\u00fdm teleskopom. No k\u00fdm Hubblov teleskop lietal okolo Zeme vo v\u00fd\u0161ke 550 km, Webbov teleskop bude obieha\u0165 okolo\u00a0tzv. libra\u010dn\u00e9ho bodu vzdialen\u00e9ho 1,5 mil. kilometra od Zeme smerom od Slnka a\u00a0pr\u00e1ve v\u010faka tieniacemu \u0161t\u00edtu bude m\u00f4c\u0165 pozorova\u0165 vesm\u00edr bez ru\u0161enia,\u201c<\/i>\u00a0vysvet\u013euje J\u00e1n Bal\u00e1\u017e z\u00a0\u00dastavu experiment\u00e1lnej fyziky SAV. Pracova\u0165 bude pri ve\u013emi n\u00edzkych teplot\u00e1ch, in\u00fd je aj rozsah vlnov\u00fdch d\u013a\u017eok, na ktor\u00e9 je tento teleskop zameran\u00fd (dominuj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161ie vlnov\u00e9 d\u013a\u017eky). V\u010faka ve\u013ekej zbernej ploche je asi stokr\u00e1t citlivej\u0161\u00ed ako Hubblov teleskop, m\u00e1 modernej\u0161ie detektory, dop\u013a\u0148a vlastnosti teleskopu vedec.\u00a0\u201eOneskorenie jeho v\u00fdvoja sp\u00f4sobili jednak technick\u00e9 probl\u00e9my, no objavili sa tie\u017e nov\u00e9 idey, vyspelej\u0161ie technol\u00f3gie a\u00a0zna\u010dn\u00fd podiel na oneskoren\u00ed mali aj n\u00e1ro\u010dn\u00e9 testy na zabezpe\u010denie ve\u013emi vysokej spo\u013eahlivosti teleskopu vzh\u013eadom na to, \u017ee nem\u00f4\u017eeme r\u00e1ta\u0165 so servisn\u00fdmi misiami \u2013 be\u017en\u00fdmi pri Hubblovom teleskope,\u201c<\/i>\u00a0vysvet\u013euje J. Bal\u00e1\u017e, tie\u017e \u010dlen Medzin\u00e1rodnej akad\u00e9mie astronautiky.<\/p>\n

Technick\u00e9 parametre nov\u00e9ho teleskopu:<\/p>\n

m\u00e1 hmotnos\u0165 6 ton, priemer zrkadla je 6,5 m (pozost\u00e1va z\u00a018 \u0161es\u0165uholn\u00edkov\u00fdch segmentov), plocha zrkadla je 25,5 m2<\/sup>, ohniskov\u00e1 vzdialenos\u0165 prim\u00e1rneho zrkadla je 131 metrov, tieniaci \u0161t\u00edt m\u00e1 rozmery 14 x 21 m, m\u00e1 p\u00e4\u0165 vrstiev zrkadlovej metalizovanej f\u00f3lie kapton, na slne\u010dnej strane m\u00e1 sol\u00e1rne panely, \u0161tyri detektory s\u00a0r\u00f4znymi filtrami, koronografy at\u010f.<\/p>\n

J\u00e1n Bal\u00e1\u017e zd\u00f4raznil, \u017ee pri pr\u00edprave a\u00a0v\u00fdvoji Webbovho teleskopu bolo nesmierne d\u00f4le\u017eit\u00e9 kl\u00e1s\u0165 d\u00f4raz na vysok\u00fa spo\u013eahlivos\u0165, vyu\u017eitie najkvalitnej\u0161\u00edch dostupn\u00fdch komponentov a\u00a0v\u00a0neposlednom rade testovanie v\u00a0podmienkach, ktor\u00e9 sa \u010do najviac podobaj\u00fa t\u00fdm, v\u00a0ktor\u00fdch bude pracova\u0165.<\/p>\n

Prevratnou novinkou nov\u00e9ho teleskopu je aj detailnej\u0161ie pozorovanie plan\u00e9t a\u00a0ich satelitov aj mimo na\u0161ej Slne\u010dnej s\u00fastavy (tzv. exoplan\u00e9t). Webbov teleskop bude schopn\u00fd sk\u00fama\u0165 hustotu plan\u00e9ty a\u00a0kompoz\u00edciu jej atmosf\u00e9ry. V\u010faka tomu bud\u00fa vedci schopn\u00ed ur\u010di\u0165, \u010di sa na danej plan\u00e9te nach\u00e1dza \u017eivot. Pod\u013ea vedcov bude teleskop schopn\u00fd analyzova\u0165 atmosf\u00e9ry a\u017e 300 exoplan\u00e9t (pre porovnanie: Spitzerov a\u00a0Hubblov teleskop dok\u00e1zali analyzova\u0165 plynn\u00fd obal len na 100 plan\u00e9tach).\u00a0\u201eH\u013eadanie \u017eivota na in\u00fdch plan\u00e9tach je problematick\u00e1 vec,\u201c<\/i>\u00a0ozrejmuje J. Bal\u00e1\u017e.\u00a0\u201eZrejme nie sme schopn\u00ed priamo poveda\u0165, \u017ee na danej plan\u00e9te je \u017eivot. Vieme len sledova\u0165 tzv. biosignat\u00fary, \u010di\u017ee zlo\u017eenie atmosf\u00e9ry, \u010di vznikla \u010disto anorganick\u00fdm sp\u00f4sobom, alebo obsahuje nejak\u00e9 prvky, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu napoveda\u0165, \u017ee tam existuje \u017eivot.\u201c\u00a0<\/i>Pr\u00edzna\u010dn\u00e9 je h\u013eadanie vody, kysli\u010dn\u00edka uhli\u010dit\u00e9ho, met\u00e1nu, kysl\u00edka, oz\u00f3nu \u2013 tieto prvky napovedaj\u00fa, \u017ee na plan\u00e9te by \u017eivot mohol by\u0165. \u201eZaru\u010dene nevieme poveda\u0165, \u017ee tam nejak\u00fd \u017eivot je alebo bol, k\u00fdm sa n\u00e1m neozv\u00fa nejak\u00ed mimozem\u0161\u0165ania,\u201c<\/i>\u00a0pousmeje sa experiment\u00e1lny fyzik.<\/p>\n

Teleskop m\u00e1 v\u0161ak aj mnoho in\u00fdch \u00faloh, a\u00a0to aj v\u010faka tomu, \u017ee dovid\u00ed \u010falej ako doteraj\u0161ie teleskopy \u2013 viac ako 13 mili\u00e1rd sveteln\u00fdch rokov, \u010do je ve\u013emi bl\u00edzko k\u00a0vzniku n\u00e1\u0161ho vesm\u00edru (13,8 mld. rokov).\u00a0\u201eV\u00a0tom obdob\u00ed \u2013 po predch\u00e1dzaj\u00facej temnej dobe \u2013 vznikali prv\u00e9 hviezdy a\u00a0galaxie a\u00a0tieto by u\u017e mal Webbov teleskop vidie\u0165 zrete\u013enej\u0161ie ako jeho predchodcovia,\u201c\u00a0<\/i>hovor\u00ed J. Bal\u00e1\u017e.<\/p>\n

E\u0161te pred p\u00e1r desa\u0165ro\u010diami sa skoro ni\u010d nevedelo o\u00a0hviezdach a\u00a0ich plan\u00e9tach, potom sa pod\u013ea J. Bal\u00e1\u017ea \u201epretrhlo vrece s\u00a0v\u00fdskumom exoplan\u00e9t\u201c. Je nieko\u013eko met\u00f3d, ako ich detekova\u0165. Ich v\u00fdskyt je ove\u013ea viac pravdepodobnej\u0161\u00ed ako ich absencia, tvrd\u00ed vedec. Webbov teleskop m\u00e1 pr\u00e1ve prispie\u0165 k\u00a0v\u00fdskumu t\u00fdchto plan\u00e9t.<\/p>\n

Teleskop Jamesa Webba sa zameria a\u00a0bude \u010do najpodrobnej\u0161ie sk\u00fama\u0165 napr\u00edklad planet\u00e1rny syst\u00e9m Trappist-1, v\u00a0ktorom je a\u017e sedem exoplan\u00e9t zhruba s ve\u013ekos\u0165ou Zeme, a\u00a0pri viacer\u00fdch z\u00a0nich sa predpoklad\u00e1 \u017eivot.<\/p>\n

Uvid\u00ed teleskop Ve\u013ek\u00fd tresk?\u00a0\u201eM\u00f4\u017ee sa pribl\u00ed\u017ei\u0165, ale technicky to nie je celkom mo\u017en\u00e9,\u201c<\/i>\u00a0vysvet\u013euje J. Bal\u00e1\u017e.\u00a0\u201eN\u00e1\u0161 vesm\u00edr pod\u013ea v\u00fdskumov a\u00a0teoretick\u00fdch modelov vznikol pred 13,8 mld. rokov, no po\u010das pomerne dlhej doby \u2013 380-tis\u00edc rokov \u2013 bol vysoko ionizovan\u00fd a\u00a0nebol priezra\u010dn\u00fd pre elektromagnetick\u00e9 \u017eiarenie, ktor\u00e9 nemohli prenika\u0165 cez t\u00fato bari\u00e9ru. Po tomto obdob\u00ed nastalo obdobie ve\u013ek\u00e9ho temna a\u00a0a\u017e po zhruba 100 mil. rokov sa zap\u00e1lili prv\u00e9 hviezdy a\u00a0utvorili sa prv\u00e9 galaxie. Vedci o\u010dak\u00e1vaj\u00fa, \u017ee teleskop pr\u00e1ve tieto prv\u00e9 hviezdy a\u00a0galaxie presk\u00fama.\u201c<\/i><\/p>\n

V\u00a0t\u00fdchto d\u0148och m\u00e1 pod\u013ea J\u00e1na Bal\u00e1\u017ea teleskop za sebou zhruba 85 percent cesty do tzv. libra\u010dn\u00e9ho bodu L2 a\u00a0je u\u017e zhruba zlo\u017een\u00fd (rozprestrel sa u\u017e term\u00e1lny \u0161t\u00edt, ktor\u00fd ho izoluje od Slnka a Zeme) a je \u010diasto\u010dne schladen\u00fd. Zrkadl\u00e1 zlo\u017een\u00e9 z\u00a0ber\u00fdlia (kov, ktor\u00fd je pomerne \u013eahk\u00fd, no pevn\u00fd) a pozl\u00e1ten\u00e9 tenkou vrstvou zlata sa pod\u013ea vedca bud\u00fa pomerne dlho nastavova\u0165 a kalibrova\u0165. Potrv\u00e1 to zhruba nieko\u013eko mesiacov, prv\u00e9 obr\u00e1zky z\u00a0vesm\u00edru tak m\u00f4\u017eeme o\u010dak\u00e1va\u0165 asi po pol roku od vypustenia. Pod\u013ea J. Bal\u00e1\u017ea to bud\u00fa veci, ktor\u00e9 sme doposia\u013e nevideli a aj neo\u010dak\u00e1vali.<\/p>\n

 <\/p>\n

Text: prevzat\u00e9 z Aktuality SAV<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Svetov\u00e1 veda si prip\u00edsala na konci uplynul\u00e9ho roka \u010fal\u0161\u00ed m\u00ed\u013enik, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee prinies\u0165 nov\u00e9 poznatky o\u00a0na\u0161om \u017eivote \u2013 25. decembra na rakete Ariane 5 vyletel…<\/p>\n","protected":false},"author":11,"featured_media":6066,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6065"}],"collection":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/users\/11"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6065"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6065\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6093,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6065\/revisions\/6093"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/media\/6066"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6065"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6065"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6065"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}