Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026 z\u00edskal Francis Halzen za rozhoduj\u00faci pr\u00ednos k vybudovaniu observat\u00f3ria IceCube a za objav vysokoenergetick\u00fdch neutr\u00edn astrofyzik\u00e1lneho p\u00f4vodu. Ocenenie uzn\u00e1va pr\u00e1cu celej komunity neutr\u00ednovej astron\u00f3mie, v ktorej m\u00e1 svoje zast\u00fapenie aj Slovensko.<\/b><\/p>\n
Pre\u010do s\u00fa neutr\u00edna v\u00fdnimo\u010dn\u00e9<\/b><\/p>\n
Neutr\u00edna patria medzi naj\u0165a\u017e\u0161ie pozorovate\u013en\u00e9 \u010dastice vo vesm\u00edre. Takmer nereaguj\u00fa s hmotou, a preto m\u00f4\u017eu prech\u00e1dza\u0165 obrovsk\u00fdmi vzdialenos\u0165ami prakticky bez zmeny smeru a energie. Pr\u00e1ve t\u00e1to vlastnos\u0165 z nich rob\u00ed jedine\u010dn\u00fdch poslov inform\u00e1ci\u00ed o najenergetickej\u0161\u00edch procesoch vo vesm\u00edre \u2013 o objektoch a javoch, ktor\u00e9 \u010dasto nedok\u00e1\u017eeme pozorova\u0165 klasick\u00fdmi astronomick\u00fdmi met\u00f3dami.Na rozdiel od svetla m\u00f4\u017eu unika\u0165 aj z ve\u013emi hust\u00fdch oblast\u00ed, v ktor\u00fdch vznikaj\u00fa, a prin\u00e1\u0161aj\u00fa tak inform\u00e1ciu priamo z miest, kde sa \u010dastice ur\u00fdch\u013euj\u00fa na extr\u00e9mne energie. Ke\u010f\u017ee nemaj\u00fa elektrick\u00fd n\u00e1boj, magnetick\u00e9 polia ich neodchy\u013euj\u00fa, tak\u017ee m\u00f4\u017eu uk\u00e1za\u0165 priamo na svoj kozmick\u00fd zdroj.<\/p>\n
IceCube a historick\u00fd zlom<\/b><\/p>\n
U\u017e v 60. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia vznikla my\u0161lienka vyu\u017e\u00edva\u0165 obrovsk\u00e9 objemy vody ako detektory neutr\u00edn. Princ\u00edp je zalo\u017een\u00fd na \u010cerenkovovom \u017eiaren\u00ed. Ke\u010f neutr\u00edno interaguje s l\u00e1tkou, m\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165 nabit\u00e1 \u010dastica, napr\u00edklad mi\u00f3n. Ak sa mi\u00f3n pohybuje vo vode alebo \u013eade dostato\u010dne r\u00fdchlo, vytv\u00e1ra charakteristick\u00fd z\u00e1blesk \u010cerenkovovho svetla. Z \u010dasu a smeru pr\u00edchodu t\u00fdchto fot\u00f3nov mo\u017eno rekon\u0161truova\u0165 dr\u00e1hu \u010dastice a n\u00e1sledne ur\u010di\u0165 smer a energiu p\u00f4vodn\u00e9ho neutr\u00edna. Probl\u00e9mom je mimoriadne n\u00edzka pravdepodobnos\u0165 neutr\u00ednovej interakcie. Potrebn\u00fd je preto detektor s objemom porovnate\u013en\u00fdm s kilometrom kubick\u00fdm. Navy\u0161e mus\u00ed by\u0165 umiestnen\u00fd hlboko pod zemou, \u013eadom alebo vodou, aby sa potla\u010dilo obrovsk\u00e9 pozadie kozmick\u00e9ho \u017eiarenia<\/p>\n
Francis Halzen patril ku k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm osobnostiam, ktor\u00e9 presadili my\u0161lienku vybudova\u0165 obrovsk\u00fd neutr\u00ednov\u00fd detektor v antarktickom \u013eade. IceCube pokr\u00fdva kubick\u00fd kilometer a bol dokon\u010den\u00fd v roku 2011. Tis\u00edce optick\u00fdch senzorov v \u0148om zachyt\u00e1vaj\u00fa slab\u00e9 z\u00e1blesky \u010cerenkovovho \u017eiarenia, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa pri interakci\u00e1ch neutr\u00edn.<\/p>\n
U\u017e v roku 2013 zaznamenal\u00a0 IceCube vysokoenergetick\u00e9 neutr\u00ednov\u00e9 udalosti s energiami pribli\u017ene 1 PeV. Anal\u00fdza uk\u00e1zala, \u017ee pozorovan\u00fd sign\u00e1l nemo\u017eno vysvetli\u0165 len neutr\u00ednami vznikaj\u00facimi v atmosf\u00e9re Zeme. IceCube tak poskytol prv\u00fd presved\u010div\u00fd d\u00f4kaz existencie vysokoenergetick\u00fdch neutr\u00edn astrofyzik\u00e1lneho p\u00f4vodu a otvoril \u00faplne nov\u00fa oblas\u0165 astron\u00f3mie.<\/p>\n
Na\u0161e zapojenie: KM3NeT<\/b><\/p>\n
Na \u00dastave experiment\u00e1lnej fyziky SAV, v. v. i.<\/strong> <\/span>sa tejto oblasti venujeme aj my. Kolegovia z Oddelenia kozmickej fyziky s\u00fa akt\u00edvnymi \u010dlenmi kolabor\u00e1cie KM3NeT<\/strong>. KM3NeT vyu\u017e\u00edva rovnak\u00fd z\u00e1kladn\u00fd princ\u00edp ako IceCube, ale namiesto \u013eadu pou\u017e\u00edva morsk\u00fa vodu v h\u013abke nieko\u013ek\u00fdch kilometrov v Stredozemnom mori. Experiment pozost\u00e1va z mno\u017estva vertik\u00e1lnych detek\u010dn\u00fdch str\u00fan. Na nich s\u00fa umiestnen\u00e9 optick\u00e9 moduly s viacer\u00fdmi foton\u00e1sobi\u010dmi. M\u00e1 dva detektory maj\u00fa odli\u0161n\u00e9 vedeck\u00e9 zameranie. Okrem detekcie vysokoenergetick\u00fdch kozmick\u00fdch neutr\u00edn \u0161tuduje aj oscil\u00e1cie a vlastnosti neutr\u00edn. Pr\u00e1ve vyu\u017eitie morskej vody a poloha v Stredozemnom mori d\u00e1vaj\u00fa KM3NeT v\u00fdznamn\u00fa v\u00fdhodu pri pozorovan\u00ed ju\u017enej oblohy a predov\u0161etk\u00fdm oblasti Galaktick\u00e9ho centra. Detektory IceCube a KM3NeT tak komplement\u00e1rne pozoruj\u00fa r\u00f4zne \u010dasti oblohy.<\/p>\n KM3NeT u\u017e priniesol historick\u00fd objav. D\u0148a 13. febru\u00e1ra 2023 zaznamenal najenergetickej\u0161ie neutr\u00edno, ak\u00e9 sa doteraz pozorovalo s energiou pribli\u017ene 220 PeV.\u00a0 Energia 220 PeV je pribli\u017ene stokr\u00e1t vy\u0161\u0161ia ne\u017e energia neutr\u00edn, ktor\u00e9 tvorili prv\u00e9 v\u00fdznamn\u00e9 astrofyzik\u00e1lne vzorky IceCube. Tak\u00e9to neutr\u00edno mus\u00ed by\u0165 v\u00fdsledkom mimoriadne energetick\u00e9ho procesu vo vesm\u00edre. Jeho zdroj zatia\u013e nepozn\u00e1me. A pr\u00e1ve to je jedna z najzauj\u00edmavej\u0161\u00edch ot\u00e1zok, ktor\u00e9 dnes KM3NeT rie\u0161i.<\/p>\n \u010co ocenenie znamen\u00e1<\/b><\/p>\n Nobelova cena pre Francisa Halzena nie je len ocenen\u00edm jedn\u00e9ho experimentu \u010di historickej etapy, ale aj uznan\u00edm neutr\u00ednovej astron\u00f3mie ako novej met\u00f3dy pozn\u00e1vania vesm\u00edru. Pre na\u0161u kolabor\u00e1ciu m\u00e1 osobitn\u00fd v\u00fdznam: ocenila cestu, po ktorej kr\u00e1\u010dame aj my. Na\u0161\u00edm cie\u013eom je posun\u00fa\u0165 hranice neutr\u00ednovej astron\u00f3mie e\u0161te \u010falej a pomocou najenergetickej\u0161\u00edch neutr\u00edn odhali\u0165 p\u00f4vod kozmick\u00e9ho \u017eiarenia a najextr\u00e9mnej\u0161ie ur\u00fdch\u013eova\u010de \u010dast\u00edc vo vesm\u00edre.<\/p>\n <\/p>\n Spracoval: Blahoslav Pastir\u010d\u00e1k<\/p>\n Foto:\u00a0KM3NeT<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026 z\u00edskal Francis Halzen za rozhoduj\u00faci pr\u00ednos k vybudovaniu observat\u00f3ria IceCube a za objav vysokoenergetick\u00fdch neutr\u00edn astrofyzik\u00e1lneho p\u00f4vodu. Ocenenie…<\/p>\n","protected":false},"author":11,"featured_media":10289,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-10288","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-aktuality"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10288","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/users\/11"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10288"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10288\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":10291,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10288\/revisions\/10291"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/media\/10289"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10288"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=10288"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=10288"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}