{"id":975,"date":"2018-10-08T16:11:40","date_gmt":"2018-10-08T14:11:40","guid":{"rendered":"http:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/?page_id=975"},"modified":"2018-10-08T16:16:22","modified_gmt":"2018-10-08T14:16:22","slug":"historia","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/oddelenia-a-laboratoria\/oddelenie-fyziky-magnetickych-javov\/historia\/","title":{"rendered":"Hist\u00f3ria"},"content":{"rendered":"<p>Z\u00e1rodok tohoto oddelenia vznik\u00e1 u\u017e v r.1964 v r\u00e1mci ko\u0161ick\u00e9ho pracoviska bratislavsk\u00e9ho Fyzik\u00e1lneho\u00a0 \u00fastavu SAV. Prv\u00fdmi pracovn\u00edkmi skupiny magnetizmu boli <strong>A.Zentko a Z.Kub\u00e1nyi<\/strong>, ku ktor\u00fdm \u010doskoro pribudol aj <strong>L.Potock\u00fd<\/strong> a \u010fal\u0161\u00ed. Stali sa organickou s\u00fa\u010das\u0165ou kolekt\u00edvu <em>Katedry experiment\u00e1lnej fyziky PF UPJ\u0160<\/em>, v priestoroch ktorej p\u00f4sobili. V tvorivej pr\u00e1ci nadviazali na vtedaj\u0161ie vedeck\u00e9 aktivity <strong>V.Hajka<\/strong> a <strong>J.Daniela-Szab\u00f3a<\/strong>, orientovan\u00e9 na \u0161t\u00fadium javov \u201dreptation\u201d a \u201dbascule\u201d, objavuj\u00facich sa pri nesymetrickom premagnetovan\u00ed feromagnet\u00edk. K \u0161t\u00fadiu mikrofyzik\u00e1lnej podstaty uveden\u00fdch javov sa pou\u017eila metodika Barkhausenov\u00fdch skokov (B.s.). Aparat\u00fara, ktor\u00fa pre tento \u00fa\u010del zostrojil <strong>A. Zentko<\/strong>, umo\u017enila jednozna\u010dne potvrdi\u0165 existenciu negat\u00edvnych B.s. v procese magnetovania feromagnet\u00edk.<br \/>\nKe\u010f v r.1969 vznik\u00e1 \u00dastav experiment\u00e1lnej fyziky SAV a skupina magnetizmu sa st\u00e1va samostatn\u00fdm oddelen\u00edm, roz\u0161iruj\u00fa sa mo\u017enosti b\u00e1dania i kooper\u00e1cie s in\u00fdmi pracoviskami. Nosite\u013emi v\u00fdskumn\u00e9ho programu s\u00fa najm\u00e4 L. Potock\u00fd a A. Zentko. V spolupr\u00e1ci s Matematicko-fyzik\u00e1lnou fakultou KU v Prahe sa realizuje v\u00fdskum magnetick\u00fdch vlastnost\u00ed intermetalick\u00fdch f\u00e1z zl\u00fa\u010den\u00edn ur\u00e1nu s prechodov\u00fdmi kovmi. Okrem \u0161t\u00fadia magnetick\u00e9ho stavu t\u00fdchto zl\u00fa\u010den\u00edn sa pomocou zariadenia na meranie n\u00edzkopo\u013enej striedavej magnetickej susceptibility mapovalo okolie magnetick\u00e9ho f\u00e1zov\u00e9ho prechodu Lavesov\u00fdch f\u00e1z syst\u00e9mu ur\u00e1n &#8211; prechodov\u00fd kov.<br \/>\nPodobne ako inde vo svete sa zo za\u010diatku pracovn\u00edci oddelenia orientovali na vytv\u00e1ranie mo\u017enost\u00ed \u0161tudova\u0165 vlastnosti tuh\u00fdch l\u00e1tok v extr\u00e9mnych podmienkach (n\u00edzke teploty, siln\u00e9 magnetick\u00e9 polia, vysok\u00e9 tlaky). Ke\u010f\u017ee n\u00edzkoteplotn\u00fd program sa realizoval v r\u00e1mci spolupr\u00e1ce \u00fastavu s Katedrou experiment\u00e1lnej fyziky PF UPJ\u0160 a nesk\u00f4r vzniklo v r\u00e1mci \u00fastavu samostatn\u00e9 Oddelenie fyziky n\u00edzkych tepl\u00f4t, oddelenie magnetizmu sa orientovalo najprv na postavenie aparat\u00fary pre generovanie siln\u00fdch magnetick\u00fdch pol\u00ed. U\u017e v r.1972 bola tak\u00e1to aparat\u00fara k dispoz\u00edcii a umo\u017e\u0148ovala z\u00edska\u0165 impulzn\u00e9 magnetick\u00e9 polia do 26 T\u00a0 (260 kOe). V tom \u010dase to bolo jedin\u00e9 zariadenie tohoto druhu na \u00fazem\u00ed b\u00fdval\u00e9ho \u010ceskoslovenska. Vyu\u017eilo sa (v spolupr\u00e1ci s U\u017ehorodskou \u0161t\u00e1tnou univerzitou) na \u0161t\u00fadium topol\u00f3gie Fermiho plochy BiTe polovodi\u010dov. Posl\u00fa\u017eilo pre r\u00f4zne merania aj pre pracovn\u00edkov in\u00fdch pracov\u00edsk. Za v\u00fdznamnej pomoci pracovn\u00edkov Fyzik\u00e1lno-technick\u00e9ho \u00fastavu n\u00edzkych tepl\u00f4t\u00a0 Ukrajinskej akad\u00e9mie vied v Charkove bola v r.1984 v oddelen\u00ed uveden\u00e1 do \u010dinnosti aparat\u00fara na vy\u0161etrovanie fyzik\u00e1lnych vlastnost\u00ed tuh\u00fdch l\u00e1tok pod vplyvom vysok\u00e9ho tlaku (max. tlak 8 kbar, t.j. 0,8 Gpa) (<strong>M.Mihalik<\/strong>). Pou\u017e\u00edvala sa najm\u00e4 na \u0161t\u00fadium tlakovej z\u00e1vislosti teploty magnetick\u00e9ho f\u00e1zov\u00e9ho prechodu amorfn\u00fdch magnet\u00edk ako aj hodnoty magnetickej polariz\u00e1cie nas\u00fdtenia. Z \u010fal\u0161\u00edch experiment\u00e1lnych zariaden\u00ed, ktor\u00e9 dnes sl\u00fa\u017eia pracovn\u00edkom oddelenia, treba uvies\u0165 najm\u00e4 vibra\u010dn\u00fd magnetometer so supravodiv\u00fdm magnetom do 6 T pracuj\u00faci v teplotnom intervale 4,2 a\u017e 450 K (<strong>J. Kov\u00e1\u010d<\/strong>), zariadenie na meranie komplexnej susceptibility, Faradayove v\u00e1hy s elektromagnetom do 0,3 T pracuj\u00face v teplotnom intervale 4,2 a\u017e 300 K a in\u00e9.<br \/>\nV oddelen\u00ed sa za\u010diatkom 70-tych rokov \u00faspe\u0161ne podarilo zachyti\u0165 n\u00e1stup magnetizmu amorfn\u00fdch l\u00e1tok, a to v\u010faka spolupr\u00e1ci s Fyzik\u00e1lnym \u00fastavom SAV v Bratislave, kde na \u0161pi\u010dkovej \u00farovni zvl\u00e1dli technol\u00f3giu pr\u00edpravy t\u00fdchto materi\u00e1lov. Z v\u00fdsledkov tohto \u0161t\u00fadia, ktor\u00e9 sa v oddelen\u00ed dosiahli, uve\u010fme aspo\u0148 objav koexistencie magnetick\u00e9ho usporiadania typu spinov\u00e9ho skla a kr\u00e1tkodosahov\u00e9ho feromagnetick\u00e9ho usporiadania v amorfn\u00fdch \u0161trukt\u00farach syst\u00e9mu Fe-Pd-Si, objasnenie niektor\u00fdch ot\u00e1zok radia\u010dn\u00e9ho po\u0161kodenia amorfn\u00fdch \u0161trukt\u00far\u00a0 a\u00a0 in\u00e9\u00a0 (<strong>A. Zentko,\u00a0 M. Timko,\u00a0 T. Tima,\u00a0 L. Nov\u00e1k<\/strong>). O \u00farovni dosiahnut\u00fdch v\u00fdsledkov sved\u010d\u00ed skuto\u010dnos\u0165, \u017ee <em>A. Zentko bol \u010dlenom p\u00e4\u0165\u010dlenn\u00e9ho kolekt\u00edvu\u00a0 fyzikov, ktor\u00e9mu bola v r. 1988 udelen\u00e1 \u0161t\u00e1tna cena<\/em>. S\u00fabe\u017ene\u00a0 s amorfn\u00fdmi feromagnetick\u00fdmi materi\u00e1lmi sa v druhej polovici 80-tych rokov za\u010dali \u0161tudova\u0165 aj mikrokry\u0161talick\u00e9 Fe-Si materi\u00e1ly (A. S\u00f3lyom) pripraven\u00e9 r\u00fdchlym chladen\u00edm taveniny na rotuj\u00facom valci.<br \/>\nProblematika r\u00fdchlochladen\u00fdch materi\u00e1lov sa v\u00fdrazne o\u017eivila na prelome 80-tych \u2013 90-tych rokov po objave novej triedy magneticky m\u00e4kk\u00fdch materi\u00e1lov s nanokry\u0161talickou \u0161trukt\u00farou\u00a0 pripraven\u00fdch kontrolovanou kry\u0161taliz\u00e1ciou p\u00f4vodn\u00fdch amorfn\u00fdch prekurzorov. Jednou z charakteristick\u00fdch \u010d\u0155t t\u00fdchto materi\u00e1lov je skuto\u010dnos\u0165, \u017ee podstatn\u00e1 \u010das\u0165 ich at\u00f3mov sa nach\u00e1dza v oblasti hran\u00edc z\u0155n, resp. vo f\u00e1zov\u00fdch rozhraniach. Vzorky nanokry\u0161talick\u00fdch materi\u00e1lov sa vyzna\u010duj\u00fa niektor\u00fdmi nov\u00fdmi vlastnos\u0165ami, ktor\u00e9 sa \u010dasto podstatne l\u00ed\u0161ia od vlastnost\u00ed \u0161tandardn\u00fdch polykry\u0161talick\u00fdch vzoriek toho ist\u00e9ho zlo\u017eenia. Medzi tak\u00e9to materi\u00e1ly patria aj nanokry\u0161talick\u00e9 zliatiny typu FeCuNbSiB (FINEMET) a FeM (Cu)B (kde M=Nb, Zr, Mo, &#8230;), ktor\u00e9 s\u00fa v oddelen\u00ed u\u017e nieko\u013eko rokov predmetom intenz\u00edvneho v\u00fdskumu (<strong>I. \u0160korv\u00e1nek<\/strong>). Tieto zliatiny sa javia ako extr\u00e9mne m\u00e4kk\u00e9 magnetick\u00e9 materi\u00e1ly, \u010do v kombin\u00e1cii s vysokou hodnotou magnetickej polariz\u00e1cie nas\u00fdtenia ich predur\u010duje na viacer\u00e9 technick\u00e9 aplik\u00e1cie. V\u00fdskumn\u00e9 aktivity oddelenia v oblasti r\u00fdchlochladen\u00fdch magnetick\u00fdch materi\u00e1lov maj\u00fa v\u00fdznamn\u00fa podporu v rozsiahlej dom\u00e1cej i zahrani\u010dnej spolupr\u00e1ci. Okrem u\u017e spomenutej tradi\u010dne dobrej spolupr\u00e1ce s F\u00da SAV v Bratislave sa \u00faspe\u0161ne realizuje spolupr\u00e1ca s PF UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach a FEI STU v Bratislave. Zo zahrani\u010dn\u00fdch pracov\u00edsk ide najm\u00e4 o ve\u013emi dobr\u00fa spolupr\u00e1cu s V\u00fdskumn\u00fdm centrom Geesthacht v Nemecku, s \u00dastavom molekul\u00e1rnej fyziky Po\u013eskej AV Pozna\u0148 a Fyzik\u00e1lnym \u00fastavom Po\u013eskej AV Var\u0161ava, s Massachusettsk\u00fdm technologick\u00fdm in\u0161tit\u00fatom v USA a s \u00dastredn\u00fdm fyzik\u00e1lnym \u00fastavom Ma\u010farskej AV (KFKI) v Budape\u0161ti.<br \/>\nZa\u010diatkom 90-tych rokov sa v oddelen\u00ed za\u010dali \u0161tudova\u0165 vlastnosti novej triedy magneticky usporiadan\u00fdch l\u00e1tok, a to molekul\u00e1rnych magnetov. V t\u00fdchto materi\u00e1loch nie je nosite\u013eom magnetick\u00e9ho momentu at\u00f3m \u010di i\u00f3n, ale cel\u00e1 molekula. V oddelen\u00ed sa podarilo objavi\u0165 pr\u00edtomnos\u0165 magnetick\u00e9ho usporiadania vo viacer\u00fdch organokovov\u00fdch s\u00fastav\u00e1ch, ak\u00fdmi s\u00fa organokovov\u00e9 komplexy xyl\u00e9novej oran\u017ee, chel\u00e1ty thiosemikarbaz\u00f3novej skupiny a v poslednom \u010dase hlavne fero- a ferikyanidy vz\u00e1cnych zem\u00edn. Problematika je v s\u00fa\u010dasnosti predmetom intenz\u00edvneho \u0161t\u00fadia v oddelen\u00ed (<strong>A. Zentko, M. Zentkov\u00e1, J. Kov\u00e1\u010d<\/strong>).<br \/>\nDo pozornosti vedeck\u00e9ho z\u00e1ujmu oddelenia sa v r.1991 dostali aj intermetalick\u00e9 \u0165a\u017ekofermi\u00f3nov\u00e9 syst\u00e9my, ktor\u00e9 tvoria ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fa skupinu magnetick\u00fdch materi\u00e1lov. V nich, zvy\u010dajne s pravidelnou podmrie\u017ekou 4f alebo 5f at\u00f3mov (Ce, Yb, U) sa pozoruje zmena magnetick\u00e9ho spr\u00e1vania sa s poklesom teploty zo stavu \u201dvo\u013ene\u201d lokalizovan\u00fdch momentov (modifikovan\u00fdch kry\u0161t\u00e1lov\u00fdm elektrick\u00fdm po\u013eom) k n\u00edzkoteplotn\u00e9mu lok\u00e1lnemu singletu, kde lok\u00e1lne momenty s\u00fa za ur\u010dit\u00fdch podmienok kompletne odtienen\u00e9 vodivostn\u00fdmi elektr\u00f3nmi (Kondo efekt). \u0164a\u017ekofermi\u00f3nov\u00e9 syst\u00e9my vykazuj\u00fa kombin\u00e1cie magnetick\u00fdch a supravodiv\u00fdch vlastnost\u00ed a n\u00e1jdeme medzi nimi paramagnetik\u00e1 (CeCu6, CeRu2Si2), antiferomagnetik\u00e1 s mal\u00fdm momentom (CePd2Si2, CeAl3, U2Zn17) i nieko\u013eko supravodi\u010dov (CeCu2Si2, UBe13). Koexistencia supravodivosti a dlhodosahov\u00e9ho antiferomagnetick\u00e9ho usporiadania sa pozoruje v URu2Si2 (<strong>M. Mihalik<\/strong>). Pri rie\u0161en\u00ed tejto problematiky sa rozvinula ve\u013emi plodn\u00e1 spolupr\u00e1ca oddelenia s Univerzitou v Amsterdame, Holandsko (pr\u00edprava dobre definovan\u00fdch monokry\u0161t\u00e1lov), s N\u00e1rodn\u00fdm centrom v\u00fdskumu RISO v D\u00e1nsku (\u0161t\u00fadium neutr\u00f3novej difrakcie), Matematicko-fyzik\u00e1lnou fakultou UK a Fyzik\u00e1lnym \u00fastavom AV \u010cR v Prahe (\u0161t\u00fadium z\u00e1kladn\u00fdch fyzik\u00e1lnych vlastnost\u00ed).<br \/>\nV r. 1976 bola v oddelen\u00ed po prv\u00fdkr\u00e1t \u010dasovo n\u00e1ro\u010dn\u00fdm postupom pripraven\u00e1 stabiln\u00e1 magnetick\u00e1 kvapalina. I\u0161lo vtedy sk\u00f4r o laborat\u00f3rnu atrakciu ako o systematick\u00fd v\u00fdskum. K tomu sa prist\u00fapilo asi o 10 rokov nesk\u00f4r, najm\u00e4 v s\u00favislosti s mo\u017enos\u0165ou aplik\u00e1cie magnetick\u00fdch kvapal\u00edn v technickej praxi. Za t\u00fdm \u00fa\u010delom sa rozvinula spolupr\u00e1ca s Technometrou Radot\u00edn (riaden\u00e9 podvozky lietadiel), s Ateso Jablonec (nekonven\u010dn\u00fd hydraulick\u00fd tlmi\u010d), so Z\u0164S Dubnica n\/V. (hydraulick\u00e9 rozv\u00e1dza\u010de) (<strong>A. Zentko, M. Timko<\/strong>) a i. Dnes je v oddelen\u00ed zvl\u00e1dnut\u00e1 pr\u00edprava magnetick\u00fdch kvapal\u00edn na b\u00e1ze r\u00f4znych nosn\u00fdch kvapal\u00edn (voda, petrolej, miner\u00e1lny olej, vosk, at\u010f.) s magnetitom ako nosi\u010dom magnetick\u00e9ho momentu (<strong>M. Konerack\u00e1<\/strong>). V s\u00fa\u010dasnosti sa v oddelen\u00ed \u0161tuduj\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 fyzik\u00e1lne vlastnosti, \u0161trukturaliza\u010dn\u00e9 efekty magnetick\u00fdch \u010dast\u00edc, magnetooptick\u00e9 a magnetodielektrick\u00e9 vlastnosti magnetick\u00fdch kvapal\u00edn a ich kompozitn\u00fdch syst\u00e9mov s vysokoteplotn\u00fdmi supravodi\u010dmi, resp. kvapaln\u00fdmi kry\u0161t\u00e1lmi (<strong>P. Kop\u010dansk\u00fd, M. Konerack\u00e1<\/strong>). Osobitn\u00e1 pozornos\u0165 sa venuje zvl\u00e1dnutiu naviazania prote\u00ednov a enz\u00fdmov (pri zachovan\u00ed ich biologick\u00fdch vlastnost\u00ed) na magnetick\u00e9 \u010dastice s mo\u017enos\u0165ou vyu\u017ei\u0165\u00a0 tieto syst\u00e9my v bioaplik\u00e1ciach pri cielenom transporte lie\u010div. Pri \u0161t\u00fadiu tejto problematiky sa \u00faspe\u0161ne spolupracuje s Univerzitou Sheffield vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii, s \u00dastavom molekul\u00e1rnej fyziky, Pozna\u0148 v Po\u013esku a s \u00dastavom aplikovanej fyziky, Minsk, v Bielorusku. Ve\u013emi \u00faspe\u0161n\u00e1 a plodn\u00e1 spolupr\u00e1ca sa realizovala i s VaS\u00da VS\u017d Ko\u0161ice a to v oblasti \u0161t\u00fadia vplyvu povrchovo akt\u00edvnych pr\u00edmesn\u00fdch prvkov (Sb, S) na magnetick\u00e9 vlastnosti elektrotechnick\u00fdch ocel\u00ed. Efekt\u00edvnos\u0165 spolupr\u00e1ce dokumentuje aj 6 udelen\u00fdch spolo\u010dn\u00fdch patentov. (<strong>A. S\u00f3lyom, A. Zentko<\/strong>)<br \/>\nPo objave vysokoteplotnej supravodivosti v r.1986 bola v \u00fastave pomerne r\u00fdchlo zvl\u00e1dnut\u00e1 pr\u00edprava vysokoteplotne supravodiv\u00fdch zl\u00fa\u010den\u00edn, \u010do umo\u017enilo, aby sa \u00fastav akt\u00edvne zapojil do vtedaj\u0161ieho celo\u0161t\u00e1tneho projektu \u201dVysokoteplotn\u00e1 supravodivos\u0165\u201d. Tento projekt bol osobitne finan\u010dne dotovan\u00fd, \u010do priaznivo ovplyvnilo budovanie experiment\u00e1lnej z\u00e1kladne \u00fastavu pre v\u00fdskum vo fyzike tuh\u00fdch l\u00e1tok. Spo\u010diatku sa kl\u00e1dol d\u00f4raz najm\u00e4 na synt\u00e9zu nov\u00fdch zl\u00fa\u010den\u00edn. Dnes je v strede pozornosti oddelenia mikro\u0161trukt\u00fara vysokoteplotn\u00fdch supravodi\u010dov. Dosiahli sa origin\u00e1lne poznatky o kry\u0161t\u00e1lov\u00fdch defektoch a mechanizmoch ich vzniku v taven\u00edm texturovan\u00fdch RE-Ba-Cu-O supravodi\u010doch (RE = Y a prvky vz\u00e1cnych zem\u00edn). Z\u00edskan\u00e9 poznatky s\u00fa z\u00e1kladom pre pochopenie mechanizmov kotvenia magnetick\u00fdch toko\u010diar a identifik\u00e1ci\u00ed slab\u00fdch spojov, ktor\u00e9 kontroluj\u00fa kritick\u00e9 parametre taven\u00edm texturovan\u00fdch mas\u00edvnych RE-Ba-Cu-O supravodi\u010dov. Vyu\u017eij\u00fa sa aj pri optimaliz\u00e1cii technologick\u00fdch parametrov zabezpe\u010duj\u00facich vysok\u00e9\u00a0 \u00fa\u017eitkov\u00e9 vlastnosti t\u00fdchto supravodi\u010dov v spolupr\u00e1ci s \u00dastavom vysok\u00fdch fyzik\u00e1lnych technol\u00f3gii Jena (Nemecko), N\u00e1rodn\u00fdm laborat\u00f3riom v Argonne (USA) a Boeing Seattle (USA).<br \/>\nZa v\u00fdsledky dosiahnut\u00e9 pri \u0161t\u00fadiu mikro\u0161trukt\u00fary taven\u00edm text\u00farovan\u00fdch RE-Ba-Cu-O supravodi\u010dov bola <strong>P. Dikovi<\/strong>\u00a0 udelen\u00e1 cena riadite\u013ea (S. Tanaka) Medzin\u00e1rodn\u00e9ho centra supravodiv\u00fdch technol\u00f3gii (ISTEC) Tokyo\u00a0 za rok 1996. Kolekt\u00edv oddelenia zaoberaj\u00faci sa touto problematikou participoval na mnoh\u00fdch medzin\u00e1rodn\u00fdch v\u00fdskumn\u00fdch projektoch a \u00faspe\u0161ne spolupracoval s Technickou univerzitou Viede\u0148 (Rak\u00fasko), IPHT Jena (Nemecko), N\u00e1rodn\u00fdm laborat\u00f3riom v Argonne (USA), s Univerzitou v Oxforde (Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia), Univerzitou Liege a Slobodnou belgickou univerzitou Bruxelles (Belgicko), IHPT Orleans (Franc\u00fazsko) a ISTEC Tokyo (Japonsko).<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Z\u00e1rodok tohoto oddelenia vznik\u00e1 u\u017e v r.1964 v r\u00e1mci ko\u0161ick\u00e9ho pracoviska bratislavsk\u00e9ho Fyzik\u00e1lneho\u00a0 \u00fastavu SAV. Prv\u00fdmi pracovn\u00edkmi skupiny magnetizmu boli A.Zentko a Z.Kub\u00e1nyi, ku ktor\u00fdm&#8230;<\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"parent":562,"menu_order":20,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/975"}],"collection":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=975"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/975\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":994,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/975\/revisions\/994"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/562"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=975"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}