{"id":723,"date":"2018-10-03T13:54:53","date_gmt":"2018-10-03T11:54:53","guid":{"rendered":"http:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/?page_id=723"},"modified":"2018-10-08T15:57:12","modified_gmt":"2018-10-08T13:57:12","slug":"historia","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/oddelenia-a-laboratoria\/oddelenie-subjadrovej-fyziky\/historia\/","title":{"rendered":"Hist\u00f3ria"},"content":{"rendered":"<p>Za\u010diatky v\u00fdskumu v oblasti subjadrovej fyziky v Ko\u0161iciach s\u00fa spojen\u00e9 so vznikom <em>Katedry jadrovej fyziky PF UPJ\u0160<\/em> vedenej<strong> J. Dubinsk\u00fdm<\/strong> v r.1964. Od vzniku katedry v jej r\u00e1mci p\u00f4sobil\u00a0 <strong>J. Tu\u010dek<\/strong> a od r.1967\u00a0 aj\u00a0<strong> J. Pato\u010dka<\/strong>. Obaja pred pr\u00edchodom do Ko\u0161\u00edc p\u00f4sobili v Spojenom \u00fastave jadrov\u00fdch v\u00fdskumov (S\u00daJV) v Dubne. S podporou J. Dubinsk\u00e9ho vytv\u00e1raj\u00fa postupne J. Tu\u010dek a J. Pato\u010dka pracovn\u00fd kolekt\u00edv orientuj\u00faci sa na problematiku subjadrovej fyziky. Z neho sa pri vzniku \u00daEF SAV nieko\u013ek\u00ed pracovn\u00edci stali \u010dlenmi <strong>Oddelenia fyziky vysok\u00fdch energi\u00ed \u00fastavu<\/strong>. Pritom v\u0161ak v\u00fdskumne tvorili pracovn\u00edci katedry fakulty a oddelenia \u00fastavu jeden kolekt\u00edv p\u00f4sobiaci v spolo\u010dn\u00fdch priestoroch a pracuj\u00faci na spolo\u010dn\u00fdch v\u00fdskumn\u00fdch programoch. T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 vytvorila priazniv\u00e9 predpoklady pre dlhodob\u00fa spolupr\u00e1cu PF UPJ\u0160 a \u00daEF SAV v oblasti subjadrovej fyziky. Pr\u00edchodom <strong>M. Semana<\/strong> a <strong>L. \u0160\u00e1ndora<\/strong> do oddelenia v priebehu 70-tych\u00a0 rokov sa zv\u00fd\u0161ila dynamika a cie\u013eavedomos\u0165 \u010dinnosti oddelenia a vytvorili sa v \u0148om priazniv\u00e9 predpoklady pre v\u00fdchovu viacer\u00fdch mlad\u00fdch vedeck\u00fdch pracovn\u00edkov, ktor\u00ed dnes v\u00fdznamne ovplyv\u0148uj\u00fa \u010dinnos\u0165 a \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdvoj oddelenia, ktor\u00e9 od r. 1989 nesie n\u00e1zov <strong>Oddelenie subjadrovej fyziky<\/strong> (OSF).<br \/>\nOddelenie orientuje svoju vedeck\u00fa aktivitu na \u0161t\u00fadium vlastnost\u00ed objektov na \u00farovni\u00a0 10<sup>-14 <\/sup>cm a menej, teda smerom do oblasti jadier a element\u00e1rnych \u010dast\u00edc. Prv\u00e9 aktivity\u00a0 OSF boli zameran\u00e9 prakticky v\u00fdlu\u010dne na spracovanie a anal\u00fdzu experiment\u00e1lnych \u00fadajov z bublinov\u00fdch kom\u00f4r umiestnen\u00fdch v S\u00daJV Dubna a v \u00dastave fyziky vysok\u00fdch energi\u00ed v Serpuchove, v Ruskej feder\u00e1cii. V prvej etape oddelenie participovalo na experimentoch s dvomi komorami v S\u00daJV, z\u00a0 ktor\u00fdch prv\u00e1 bola naplnen\u00e1 prop\u00e1nom a druh\u00e1 kvapaln\u00fdm vod\u00edkom. Cie\u013eom experimentov s jednometrovou prop\u00e1novou komorou bola anal\u00fdza zr\u00e1\u017eok pi- -mez\u00f3nov s energiou 5 GeV s prot\u00f3nmi (ktor\u00e9 boli vydelen\u00e9 z prop\u00e1nu) s jadrami uhl\u00edka. Pracovn\u00edci oddelenia (<strong>G. Martinsk\u00e1, J. Pato\u010dka, L. \u0160\u00e1ndor, \u0160. Valk\u00e1r<\/strong>)\u00a0 sa pri \u0161t\u00fadiu t\u00fdchto zr\u00e1\u017eok zamerali hlavne na produkciu gamma-kv\u00e1nt a podivn\u00fdch \u010dast\u00edc. <strong>J. Anto\u0161 <\/strong>vyvinul a na \u00fadajoch z tohoto experimentu aplikoval nov\u00fa met\u00f3du na rekon\u0161trukciu invariantn\u00fdch spektier nestabiln\u00fdch \u010dast\u00edc zo spektier produktov ich rozpadu (v danom pr\u00edpade pre pi0-mez\u00f3ny na z\u00e1klade \u00fadajov o gamma-kvant\u00e1ch).<br \/>\n\u00da\u010das\u0165 na experimentoch s jednometrovou vod\u00edkovou komorou v S\u00daJV patr\u00ed medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie medzn\u00edky hist\u00f3rie oddelenia. Je to dan\u00e9 nielen d\u013a\u017ekou particip\u00e1cie pracovn\u00edkov OSF na v\u00fdskumoch s touto komorou (cca 20 rokov), ale aj pr\u00edspevkom do dan\u00fdch experimentov, ktor\u00fd sa zrodil bezprostredne na p\u00f4de \u00fastavu. Najprv i\u0161lo o \u0161t\u00fadium\u00a0 pi-p interakci\u00ed pri energii 5 GeV. Pracovn\u00edci oddelenia tu prispeli najm\u00e4 k inkluz\u00edvnemu \u0161t\u00fadiu produkcie nestabiln\u00fdch \u010dast\u00edc \u2013 rezonanci\u00ed rho0 (<strong>J. Anto\u0161<\/strong>) a \u0394<sup>++<\/sup> (<strong>L. \u0160\u00e1ndor<\/strong>). Nesk\u00f4r, pre spracovanie interakci\u00ed zaznamenan\u00fdch na sn\u00edmkach z\u00a0 tejto\u00a0 komory, bol na p\u00f4de OSF vybudovan\u00fd plne automatizovan\u00fd merac\u00ed syst\u00e9m (<strong>M. Seman, J. B\u00e1n, E. Fut\u00f3, F. Kriv\u00e1\u0148, J. \u0160palek<\/strong>), ktor\u00fd umo\u017enil dovtedy nev\u00eddan\u00fd vklad do komplexn\u00e9ho spracovania a anal\u00fdzy interakci\u00ed a to pre niektor\u00e9 experimenty a\u017e 30 % z celkovej spracovanej \u0161tatistiky. Pracovn\u00edci oddelenia sa z\u00fa\u010dastnili na experimentoch s touto komorou, o\u017eiarenou jednak jadrami <sup>3<\/sup>He, resp. <sup>4<\/sup>He pri energi\u00e1ch 8 GeV a 13,5 GeV a jednak polarizovan\u00fdmi deuter\u00f3nmi s energiou 3,3 GeV. K najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm pr\u00ednosom t\u00fdchto experimentov patr\u00ed indik\u00e1cia existencie dibary\u00f3nov\u00fdch rezonanci\u00ed, anal\u00fdza exkluz\u00edvnych kan\u00e1lov, \u0161t\u00fadium interakcie v koncovom stave a anal\u00fdza D stavu deuter\u00f3nu (<strong>M. B\u00e1n\u00f3, M. Seman, L. \u0160\u00e1ndor, J. Urb\u00e1n, B. Pastir\u010d\u00e1k<\/strong>).<br \/>\nZ poh\u013eadu na technick\u00fa n\u00e1ro\u010dnos\u0165 realiz\u00e1cie a n\u00e1sledn\u00e9ho spracovania sn\u00edmkov, ako aj fyzik\u00e1lnych cie\u013eov, bola pre OSF zauj\u00edmav\u00e1 \u00fa\u010das\u0165 na experimentoch s bublinovou komorou <em>\u013dUDMILA<\/em>. Najprv sme sa spolo\u010dne s pra\u017esk\u00fdmi pracoviskami (Nukle\u00e1rne Centrum Matematicko-fyzik\u00e1lnej fakulty UK, Fz\u00da \u010cSAV) z\u00fa\u010dastnili na \u0161t\u00fadiu pp interakci\u00ed pri 22,4 GeV (<strong>J. Pato\u010dka, P. Mur\u00edn<\/strong>). V \u010fal\u0161om i\u0161lo o unik\u00e1tny experiment, v ktorom sa v \u00dastave fyziky vysok\u00fdch energi\u00ed v Serpuchove deuter\u00f3nmi a antideuter\u00f3nmi s energiou 12,2 GeV, o\u017earovala t\u00e1to komora s vn\u00fatorn\u00fdm dr\u00e1hovo-citliv\u00fdm ter\u010dom, naplnen\u00fdm kvapaln\u00fdm deut\u00e9riom. K hlavn\u00fdm v\u00fdsledkom t\u00fdchto experimentov patrili prv\u00e9 \u0161t\u00fadie zr\u00e1\u017eok antineutr\u00f3nov s neutr\u00f3nmi (<strong>D. Bruncko, P. Mur\u00edn<\/strong>).<br \/>\n\u00da\u010das\u0165 oddelenia na vedeckom programe S\u00daJV vyvrcholila za\u010diatkom 80-tych rokov v particip\u00e1cii na experimente <em>HYPERON<\/em>. Tu nastal u\u017e postupn\u00fd prechod aktiv\u00edt oddelenia z experimentov realizovan\u00fdch pomocou bublinov\u00fdch kom\u00f4r na elektronick\u00e9 experimenty, ktor\u00e9 s\u00fa\u00a0 dnes (a aj v bud\u00facnosti bud\u00fa) \u0165a\u017eiskom vedeckej aktivity OSF. Experiment HYPERON sa realizoval op\u00e4\u0165 v \u00dastave fyziky vysok\u00fdch energi\u00ed v Serpuchove. Tu sme prispeli k anal\u00fdze bin\u00e1rnych reakci\u00ed s v\u00fdmenou hypern\u00e1boja (<strong>J.Anto\u0161<\/strong>) a anal\u00fdze produkcie eta-mez\u00f3nu v interakci\u00e1ch hadr\u00f3nov s r\u00f4znymi at\u00f3mov\u00fdmi jadrami (<strong>L. \u0160\u00e1ndor<\/strong>). Nezanedbate\u013en\u00fd bol aj technick\u00fd vklad n\u00e1\u0161ho pracoviska do tohto experimentu (detektory, elektronika), v tom \u010dase so svetov\u00fdmi parametrami (<strong>M. Seman, J. B\u00e1n, E. Kladiva, J. \u0160palek, F. Kriv\u00e1\u0148<\/strong>).<br \/>\nV roku 1987 nast\u00e1va \u010fal\u0161\u00ed d\u00f4le\u017eit\u00fd moment vo vedeck\u00fdch aktivit\u00e1ch oddelenia. V tomto roku bola podp\u00edsan\u00e1 zmluva o spolupr\u00e1ci medzi \u00daEF SAV a DESY (nemeck\u00fd synchrotr\u00f3n) Hamburg v Nemecku <em>na experimente H1 <\/em>\u0161tuduj\u00facom zr\u00e1\u017eky protibe\u017en\u00fdch zv\u00e4zkov elektr\u00f3nov, resp. pozitr\u00f3nov s prot\u00f3nmi pri energii\u00a0 300 GeV. Na p\u00f4de OSF bolo zrealizovan\u00e9 technick\u00e9 zariadenie (<strong>J. Anto\u0161, J. Ferencei, P. Mur\u00edn, T. Kur\u010da, J. B\u00e1n, J. \u0160palek<\/strong>), ktor\u00e9 umo\u017enilo v\u00fdrobu asi 2500 kusov ve\u013ekoplo\u0161n\u00fdch (o rozmeroch cca 1 x 1 m2) \u010d\u00edtac\u00edch elektr\u00f3d pre hadr\u00f3nov\u00fa \u010das\u0165 hlavn\u00e9ho H1 kalorimetra, pracuj\u00faceho s kvapaln\u00fdm arg\u00f3nom ako nosi\u010dom fyzik\u00e1lneho sign\u00e1lu. Tento vklad do v\u00fdstavby detektora bol rozhoduj\u00facim preto, aby sa \u00daEF SAV stal riadnym \u010dlenom medzin\u00e1rodnej spolupr\u00e1ce H1. K \u010fal\u0161\u00edm aktivit\u00e1m pracovn\u00edkov OSF v experimente H1 patr\u00ed n\u00e1vrh a realiz\u00e1cia elektroniky pre identifik\u00e1ciu elektr\u00f3nov v koncovom stave (<strong>M. Seman, J. B\u00e1n, T. Kur\u010da<\/strong>), vklad do metodiky rekon\u0161trukcie (<strong>D. Bruncko, P. Mur\u00edn, J. Ferencei<\/strong>), do anal\u00fdzy \u0161trukt\u00farnej funkcie F<sub>2<\/sub> (<strong>T. Kur\u010da, P. Mur\u00edn, D. Bruncko, J. Ferencei<\/strong>), do anal\u00fdzy tzv. Comptonovych QED pr\u00edpadov (<strong>R. Mara\u010dek<\/strong>) a pozd\u013a\u017enej \u0161trukt\u00farnej funkcie F<sub>L<\/sub> (<strong>T. Kur\u010da<\/strong>). Treba zd\u00f4razni\u0165, \u017ee particip\u00e1cia v experimente H1 patrila k nosn\u00fdm smerom vedeckej \u010dinnosti oddelenia.<br \/>\n\u010eal\u0161ou\u00a0 d\u00f4le\u017eitou aktivitou OSF je jeho \u00fa\u010das\u0165 na vedeckom programe Eur\u00f3pskeho laborat\u00f3ria pre \u010dasticov\u00fa fyziku\u00a0 (CERN) v \u017deneve, \u0160vaj\u010diarsko. Tieto aktivity za\u010dali v\u00a0 roku 1984 postupnou individu\u00e1lnou \u00fa\u010das\u0165ou pracovn\u00edkov OSF (<strong>M. Seman, L. \u0160\u00e1ndor, J. Anto\u0161<\/strong>) v experimente <em>NA34 (HELIOS)<\/em>, nesk\u00f4r prer\u00e1stli do ofici\u00e1lnej \u00fa\u010dasti v experimentoch zameran\u00fdch na \u0161t\u00fadium relativistick\u00fdch zr\u00e1\u017eok \u0165a\u017ek\u00fdch jadier. V experimente <em>HELIOS-1 <\/em>(<strong>M. Seman, J. Anto\u0161, L. \u0160\u00e1ndor<\/strong>) a <em>HELIOS-3<\/em> (<strong>J. Anto\u0161, I. Kr\u00e1lik, L. \u0160\u00e1ndor, J. Urb\u00e1n<\/strong>) sa \u0161tudovala produkcia dilept\u00f3nov, a to v zr\u00e1\u017ekach prot\u00f3nov s jadrami Be pri energii 450 GeV, resp. prot\u00f3nov a i\u00f3nov S s jadrami W pri energii 200 GeV\/nukle\u00f3n. V experimente <em>HELIOS-2\u00a0<\/em> (<strong>M. Seman, L. \u0160\u00e1ndor<\/strong>) boli \u0161tudovan\u00e9 obecn\u00e9 charakteristiky excitovanej jadrovej hmoty, najm\u00e4 spektr\u00e1 prie\u010dnej energie \u010dast\u00edc produkovan\u00fdch v jadrov\u00fdch zr\u00e1\u017ekach. V experimentoch <em>WA94<\/em> a <em>WA97<\/em> sa v zr\u00e1\u017ekach SS a pS pri energii 200A GeV a PbPb a pPb pri energii 158 AGeV, analyzovala produkcia podivn\u00fdch \u010dast\u00edc, najm\u00e4 multi-podivn\u00fdch hyper\u00f3nov, s cie\u013eom n\u00e1js\u0165 sign\u00e1l z kvark-glu\u00f3novej plazmy ako \u010fal\u0161ej, doteraz nepozorovanej formy jadrovej hmoty. Pracovn\u00edci OSF (<strong>K. \u0160afa\u0159\u00edk, L. \u0160\u00e1ndor, I. Kr\u00e1lik, J. Urb\u00e1n, B. Pastir\u010d\u00e1k<\/strong>) v\u00fdznamnou mierou prispeli predov\u0161etk\u00fdm k fyzik\u00e1lnej anal\u00fdze t\u00fdchto zr\u00e1\u017eok. K experimentu <em>WA97<\/em> sme prispeli aj v\u00fdvojom a realiz\u00e1ciou riadiacej a kalibra\u010dnej elektroniky (<strong>J. B\u00e1n, M. Lupt\u00e1k, A. Jusko<\/strong>).\u00a0 Nezanedbate\u013en\u00fd bol v\u0161ak aj vklad do technol\u00f3gie nov\u00fdch, tzv. pixelov\u00fdch detektorov (<strong>K. \u0160afa\u0159\u00edk, M. Lupt\u00e1k<\/strong>), ktor\u00e9 sa v experimente WA97 pou\u017eili v\u00f4bec po prv\u00fd raz vo v\u00e4\u010d\u0161om meradle.<br \/>\nPosledn\u00e9 obdobie je pre OSF charakterizovan\u00e9 \u00fa\u010das\u0165ou v programe <em>LHC<\/em> (z anglick\u00e9ho \u201dLarge Hadron Collider\u201d). Ide o program, ktor\u00fd je nosn\u00fdm vedeck\u00fdm smerom CERN, (\u010dlenom ktor\u00e9ho je aj Slovensk\u00e1 republika), a ktor\u00fd sa uskuto\u010d\u0148uje na ur\u00fdch\u013eova\u010di protibe\u017en\u00fdch zv\u00e4zkov prot\u00f3nov s energiou zr\u00e1\u017eky 14 TeV. V prvej etape sa pracovn\u00edci oddelenia z\u00fa\u010dastnili na v\u00fdskumn\u00fdch a v\u00fdvojov\u00fdch programoch, cie\u013eom ktor\u00fdch bola predov\u0161etk\u00fdm snaha vytvori\u0165 a navrhn\u00fa\u0165 tak\u00e9 experiment\u00e1lne zariadenia a metodiky, ktor\u00e9 by umo\u017enili efekt\u00edvnu pr\u00e1cu na LHC. V\u00fdznamn\u00e1 bola \u00fa\u010das\u0165 v projekte <em>R&amp;D 33<\/em>, cie\u013eom ktor\u00e9ho bol n\u00e1vrh nov\u00e9ho typu kalorimetra na b\u00e1ze kvapaln\u00e9ho arg\u00f3nu a v\u00fdvoj elektroniky schopnej pracova\u0165 v podmienkach kvapaln\u00e9ho arg\u00f3nu (<strong>J. B\u00e1n, D. Bruncko, M. Lupt\u00e1k, A. Jusko, B. Kocper<\/strong>). V \u010fal\u0161ej etape sa OSF stalo riadnym \u010dlenom dvoch zo \u0161tyroch experimentov pl\u00e1novan\u00fdch na LHC, a to experimentu <strong><em>ATLAS<\/em><\/strong> (D. Bruncko, J. B\u00e1n, M. Seman, P. Str\u00ed\u017eenec, A. Jusko, R. Chytr\u00e1\u010dek, B. Kocper, J. Ferencei) a experimentu <strong><em>ALICE<\/em><\/strong> (K. \u0160afa\u0159\u00edk, L. \u0160\u00e1ndor, B. Pastir\u010d\u00e1k, I. Kr\u00e1lik, J. Urb\u00e1n, A. Jusko, M. Lupt\u00e1k, B. Kocper). Hlavn\u00fdm cie\u013eom experimentu ATLAS je presk\u00famanie platnosti \u0160tandardn\u00e9ho modelu element\u00e1rnych \u010dast\u00edc a \u0161t\u00fadium vlastnost\u00ed Higgsovej \u010dastice. V r\u00e1mci experimentu <em>ATLAS<\/em> sa pracovn\u00edci OSF koncentruj\u00fa na zadn\u00fa kalorimetriu a podie\u013eaj\u00fa sa na n\u00e1vrhu a realiz\u00e1cii elektronickej kalibr\u00e1cie hadr\u00f3nov\u00e9ho end-cap kalorimetra. Experiment <em>ALICE<\/em> sk\u00fama pri unik\u00e1tnych energi\u00e1ch LHC ultrarelativistick\u00e9 jadrov\u00e9 zr\u00e1\u017eky s mo\u017enos\u0165ou simult\u00e1nne analyzova\u0165 viacer\u00e9 signat\u00fary kvarkovo-glu\u00f3novej plazmy. Ako medzistupe\u0148 v \u00fa\u010dasti OSF v experimente <em>ALICE<\/em> bola jeho \u00fa\u010das\u0165 v experimente <em>NA57<\/em>, ktor\u00fd popri fyzik\u00e1lnom programe (anal\u00fdza relativistick\u00fdch zr\u00e1\u017eok PbPb a pPb pri energi\u00e1ch 158A GeV a 40A GeV) vyv\u00edjal a testoval syst\u00e9m sp\u00fa\u0161\u0165ania (tr\u00edger) a zberu \u00fadajov (DAQ) pre experiment <em>ALICE<\/em>. V r\u00e1mci experimentu <em>ALICE<\/em> sa pracovn\u00edci OSF zamerali na v\u00fdvoj a kon\u0161trukciu elektroniky pre centr\u00e1lny rozhodovac\u00ed procesor (CTP) a elektroniky pre krem\u00edkov\u00fd pixelov\u00fd detektor (SPD). S\u00fa tie\u017e zapojen\u00ed do projektovania nov\u00e9ho centr\u00e1lneho dr\u00e1hov\u00e9ho detektora ITS. V oblasti fyzik\u00e1lnej anal\u00fdzy sa s\u00fastre\u010fuj\u00fa na \u0161t\u00fadium produkcie podivn\u00fdch \u010dast\u00edc.<br \/>\nK v\u00fdznamn\u00fdm aktivit\u00e1m OSF patrila aj \u00fa\u010das\u0165 v experimente <em>CDF <\/em>(Fermiho n\u00e1rodn\u00e9 laborat\u00f3rium, Batavia, USA), v ktorom bola objaven\u00e1 posledn\u00e1 z fundament\u00e1lnych \u010dast\u00edc, top kvark. Pracovn\u00edci OSF (<strong>J. Anto\u0161, R. Lys\u00e1k<\/strong>) v\u00fdznamnou mierou prispeli k metodike a fyzik\u00e1lnej anal\u00fdze experimentu, za \u010do boli nieko\u013ekokr\u00e1t ocenen\u00ed cenou Fermilab Result of the Week.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Za\u010diatky v\u00fdskumu v oblasti subjadrovej fyziky v Ko\u0161iciach s\u00fa spojen\u00e9 so vznikom Katedry jadrovej fyziky PF UPJ\u0160 vedenej J. Dubinsk\u00fdm v r.1964. Od vzniku katedry&#8230;<\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"parent":565,"menu_order":20,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/723"}],"collection":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=723"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/723\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":949,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/723\/revisions\/949"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/565"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/websrv.saske.sk\/uef\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=723"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}